Válečné lodě druhé světové války
|
|
|
|---|---|
|
SK: (2087) Což ti bude na nic, když budeš střílet s rozdílným nastavením. A pokud budeš střílet s nastavením stejným, je to lepší řešit plnou salvou. Ohledně plavbyschopnosti atd. jsme ti zde definice psali několikrát, stačí, když si zahledáš ve starších příspěvcích. Jestli je ti to zatěžko tak plovatelnost - Algernon (1968) a plavbyschopnost - Dzin (1945). |
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2105: A zjavne od témy...že by to bolo tým, že nemôžeš dokázať to, že si niekde písal význam jednotlivých pojmov(stačilo by raz napriek tomu, že si to tu podľa teba písal niekoľkokrát)? "A já si k tomu vedu svůj (druhý)."  |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2103: Prečo potom reáguješ? Asi si zjavne nepochopil to čo si sám napísal:"Je zjevné, že nechápeš…"
JAKOUKOLIV DEBATU S TEBOU POVAŽUJI ZA UKONČENOU
 |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2101: Takže zjavne nie si schopný potvrdiť ani toto:
"Čili viz. 1927, můj milý wole…"
Algernon napsal v č. 2096: Pokiaľ ja viem, tak jedine si sa zmohol na pseododefiníciu plovatelnosti. Čo sa týka plavbyschopnosti a plavebných vlastností od teba myslím nepadla ani zmienka..."Psal jsem ti to tu už několikrát… |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2098: Nech sa páči..."a vypíšu ti to sem… "
Algernon napsal v č. 2098: Vyzerá to, že jediný "neklidní" si tu ty...ja nereágujem podráždene..."Čili buď tak laskav, a uklidni se. "  |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2096: A kde??? Pokiaľ ja viem, tak z teba nevypadla žiadna jasná definovanie sporných pojmov..."Psal jsem ti to tu už několikrát…"  |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2092: Kde som písal, že plovatelnost a plavbyschopnost je to isté??? Napíš jasne definície/vysvetlenie/ plovatelnosti, plavbyschopnosti a plavebných vlastnosti OK? Toho dúfam si schopný rovnako ako si schopný napísať, že niekto napísal niečo čo nikdy nenapísal..."Vzhledem k tomu že tu už bylo několikrát řečeno, co je to (česky) plovatelnost, a slova plovatelnost a plavbyschopnost nejsou (v češtině) synomyma, a přesto tu pořád dokola opakuješ totéž…" Napr. niečo podobné ako ja v 2001 - potom môžeme porovnať, kto si pod tou svojou "plovatelností, plavbyschopností, plavebními vlastnoťami" čo myslí... |
|
|
|
|
|
giro.c napsal v č. 2093: OK, OK, to je mi jasné dávno...už som to x krát písal...Konečne napíš definíciu, čo je plavbyschopnost a čo plovatelnost a čo plavební vlastnosti nech vieme čo si pod tým myslíš konkrétne ty..."SK psal jsem ti to tady já, Dzin i Algy a napíšu to ještě jednou plovatelnost a plavbyschopnost NENI TO SAMÝ." |
|
|
|
| SK psal jsem ti to tady já, Dzin i Algy a napíšu to ještě jednou plovatelnost a plavbyschopnost NENI TO SAMÝ. | |
|
|
|
|
|
Algernon: No vzhľadom na to, že nevieš rozlíšiť pojmy plavbyschopnost, plovatelnost a plavebné vlastnosti, z ktorých každý jeden označuje úplne iné je naozaj akákoľvek diskusia o tomto zbytočná...stále si myslíš, že pod pojmom "plavbyschopnost" patrí napr. dosah, či rýchlosť lode??? Čo si potom vybavíš pod pojmami ako "plavební vlastnosti, plavební schopnosti, nautické vlastnosti..." ? |
|
|
|
|
|
Algernon: Si schopný aj napísať kde je v 2080 nejaký nezmysel alebo si schopný len reágovať podobne ako v tvojej 2088? Verím, že nie... |
|
|
|
|
|
Dzin napsal v č. 2086: Nemal si čo opravovať. Ja som nepísal, že je kasemata otočná, písal som o otočných delách, ktoré môžu byť mimo iné aj v kasematách..."To samozřejmě umožňuje, jen jsem opravoval to, že není otočná, protože to samé jsem si kdysi myslel také a proto jsem an to zareagoval."
SK napsal v č. 2080:
"Neskôr so zavedením centrálnych systémov riadenia paľby, dostáva streľba salvou znovu svoj význam, pretože bolo podstatne jednoduchšie koordinovať paľbu všetkých diel naraz a na základe dopadu salvy určovať odchyľky ako sa snažiť centrálne riadiť každé delo samostatne čím by centrálne riadenie prakticky stratilo význam."
Dzin napsal v č. 2086: Píšem, že streľba salvou(plná salva, alebo napr. semisalva 4 rán) má výhody oproti streľbe jednotlivými delami (jedna rana)."To platí stále a tedy je naprosto evidentní, že i sám tvrdíš, že palba salvou je výhodnější." Strieľať kontrolovane z jedného dela nebolo v tej dobe možné, vzhľadom na to, že by nebolo možné určiť presný dopad granátu - veľa granátov v krátku dobu na malom mieste = nemožnosť pozorovať dopad = nemožnosť previeť na jedno delo zistenú odchyľku/opravu. U streľby semisalvami je to možné vzhľadom na to, že môžeš presne určiť kde ti dopadla semisalva (na základe času) - ak vystrelíš prvú semisalvu a povedzme o 5 sekund neskôr druhú, tak ak o moc nezmeníš námer a odmer, tak ti dopadne tá druhá zhruba o ten istý čas neskôr a teda vieš presne rozlíšiť dopady jednotlivých semisálv a na základe nich previesť následné opravy... Pri streľbe jednotlivými delami ako som písal vyššie by toto nebolo možné = vznikol by chaos, prípadne by si musel určiť presný čas kedy má ktoré delo vystreliť aby si mohol jasne označiť(na základe času letu strely) dopad a na základe neho určiť opravu pre dané delo. V počiatkoch riadiacích systémov(a myslím že aj teraz) by to bol asi neriešiteľný problém, ktorý by pravdepodobne len spomaľoval streľbu...Okrem toho by v prípade streľby jednotlivými delami bol problém s disciplínov jednotlivých obslúh, ktoré by ťažko dodržali presne určenú dobu výstrelu... |
|
|
|
|
|
SK: (2085) To samozřejmě umožňuje, jen jsem opravoval to, že není otočná, protože to samé jsem si kdysi myslel také a proto jsem an to zareagoval. To jsem nevytušil, to jsem si přečetl. Sice píšeš to co uvádíš, ale to samo o sobě neznamená popření toho, co píšeš výše, tedy že "bolo podstatne jednoduchšie koordinovať paľbu všetkých diel naraz a na základe dopadu salvy určovať odchyľky ako sa snažiť centrálne riadiť každé delo samostatne čím by centrálne riadenie prakticky stratilo význam." To platí stále a tedy je naprosto evidentní, že i sám tvrdíš, že palba salvou je výhodnější. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2082: Ak ti vadí, že som k tomu niečo dopísal, tak to môžeš ignorovať..."Jednak nevím, že bych se tě na něco ptal (2079), a jednak jsi už odpovídal…"
Dzin napsal v č. 2083: Ale obvykle umožňuje dostatočne veľký odmer delu...
"Kasemata není otočná. "
Dzin napsal v č. 2083: To si vytušil z čoho? "Čili píšeš, že palba semisalvami je co do dosažených výsledků horší, než palba salvou. " Asi si nedočítal až na koniec:
SK napsal v č. 2080: "S vývojom riadiacích systémov sa rozširovala aj ich kapacita a účinosť. Získané parametre cieľa, vlastnej lode rovnako aj vonkajšie podmienky či odchyľky boli vyhodnocované prakticky v reálnom čase(zadané hodnoty sa okamžite prevádzali na námerové a odmerové mechanizmy - delá boli prakticky neustále zamierená na cieľ) čo umožnilo rovnako efektívne ako streľbu plnou salvou riadiť aj paľbu napr. jednotlivých veží samostatne(na ten istý cieľ)..." |
|
|
|
|
|
SK: (2080) Kasemata není otočná. Čili píšeš, že palba semisalvami je co do dosažených výsledků horší, než palba salvou. pbradler: (2081) Palba salvou byla praktikována ve snaze zvětšit co nejvíce palebnou sílu. Proto se vojáci museli seskupovat do sevřenějších útvarů, protože cílem je vždy na co největší plochu dostat v co nejmenším čase co nejvíce střel. Jak rostla palebná síla jednotlivce, zmenšovala se úměrně s tím i hustota útvaru. |
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2079: Keďže SK sa venoval námornému delostrelectvu ja sa teda zameriam na ručné zbrane."Ona se totiž palba salvou používá nejen ..." Paľba salvou sa u ručných palných zbraní používala prakticky od ich zavedenia. Dôvod bol jednoduchý. Tradičná formácia, ktorú vojská používali bola vždy nejaká varianta zomknutého útvaru (línia, kolóna, štvorec a pod.) a teda predstavovala skupinový cieľ. Navyše prakticky až do zavedenia zadoviek a neskôr opakovacích pušiek, nebola paľba natoľko presná a rýchla aby dokázala odvrátiť útok na bodák. Najúčinnejším spôsobom ako zastaviť zovretý útvar útočiacej pechoty bola práve paľba salvou, kde sa k fyzického účinku pridružil aj účinok psychologický, a to keď padali celé rady vojakov.
Algernon napsal v č. 2079: "Mířidla byla (na puškách staršího data výroby, či u starších vzorů) nastavitená i na vzdálenosti větší než 2000 metrů " Ono z údajov na mieridlách sa nedá príliš usudzovať na akú vzdialenosť sa viedol boj v skutočnosti, pretože ak si spomínam mal SA-58 na mieridlách takisto vzdialenosť viac ako 1000m a pritom sa s ním nedal na tú vzdialenosť trafiť ani hotel Forum . Pritom ako bojová vzdialenosť útočných pušiek sa uvádza 300-400m a v prípade zmieňovaného SA-58 je 400m vzdialenosť, keď začína byť pre bežného strelca pomerne obtiažne zasiahnuť samostatne stojacu postavu.Dá sa teda predpokladať, že u zmieňovaných údajov (2000-2600m) je podobný pomer a streľba sa viedla spravidla na vzdialenosti pod 1000m. Ďalší problém, ktorý "bránil" rozvoju individuálnej mierenej streľby bol nedostatočný výcvik, nízka vzdelanosť a tradícia. Preto aj bola veľmi dlho používaná len u elitných mysliveckých jednotiek a jednotlivcov. Situácia sa začala meniť až so zavedením rozptýlených útvarov (rojnice), kedy jednak skupinový cieľ prestal byť skupinovým a takisto samotná koordinácia strelcov potrebná na streľbu salvou, sa stala v rozptýlenom útvare obtiažnejšiou. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2079: Napr. jedným z dôvodou môže byť to, že napr. u lodí, ktoré nedisponovali otočnými vežami a v podstate sa mierilo celou loďou by bolo obtiažne či skôr nemožné udržať delostreleckú batériu lode neustále zamierenú na cieľ aby si mohli delá páliť postupne. Vzhľadom na to, že sa obvykle "darilo" udržať cieľ v priaznivej polohe len krátku dobu, tak v tej krátkej dobe vystrelila celá batéria, následne sa delá nabili a čakal sa na ďalší "vhodný" okamih kedy sa na chviľku dostala nepriateľská loď znovu pred ústie vlastných diel..."Proč tedy, jaké má salva přednosti oproti jednotlivým výstřelům?" Po zavedení otočných diel (či už v kasematách, barbetách alebo vežiach) toto prestalo mať význam, vzhľadom na to, že každé delo mohlo byť takmer neustále zamierené na nepriateľa a mohlo strieľať na vlastnú päsť, mohlo strieľať maximálnou kadenciou a nemuselo čakať na výstrel kým sa nabijú ostatné delá. V tomto prípade teda by streľba salvou len znamenala zníženie celkového počtu vystrelených rán a teda zníženie palebnej sily. Neskôr so zavedením centrálnych systémov riadenia paľby, dostáva streľba salvou znovu svoj význam, pretože bolo podstatne jednoduchšie koordinovať paľbu všetkých diel naraz a na základe dopadu salvy určovať odchyľky ako sa snažiť centrálne riadiť každé delo samostatne čím by centrálne riadenie prakticky stratilo význam. S vývojom riadiacích systémov sa rozširovala aj ich kapacita a účinosť. Získané parametre cieľa, vlastnej lode rovnako aj vonkajšie podmienky či odchyľky boli vyhodnocované prakticky v reálnom čase(zadané hodnoty sa okamžite prevádzali na námerové a odmerové mechanizmy - delá boli prakticky neustále zamierená na cieľ) čo umožnilo rovnako efektívne ako streľbu plnou salvou riadiť aj paľbu napr. jednotlivých veží samostatne(na ten istý cieľ)... |
|
|
|
|
|
Algernon: (2076) Jojo, je to nekonečný příběh. |
|
|
|
| neuděláš nic | |
|
|
|
|
|
SK: Ohledně bitevní lodi a plavbyschopnosti, vše je napsáno dříve a není co k tomu dodat. |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII na moři
- > Válečné lodě druhé světové války