Válečné lodě druhé světové války
|
|
|
|---|---|
|
The gunnery officer could order a "test shoot" to find the range, or he could order a series of full or partial salvos. Rather than waiting to spot each splash between salvos of a "test shoot," he could use a "bracket" to find the target. A "bracketing group" consisted of three salvos separated by a uniform range, usually 400 meters, and fired so rapidly that they were all in the air at the same time. On the Bismarck it was customary to fire "bracketing groups" and, with the aid of our high-resolution optical range finders, we usually succeeded in boxing or straddling the target on the first fall of shot. The gunnery officer was aided in spotting the fall of shot by one of the gunnery-computer rooms, which signaled him by buzzer when the calculated time of projectile flight had expired. Once the range and bearing had been found, the gunnery officer in control would order, "Good rapid." He could choose to fire full salvos of all eight guns or partial, four-gun salvos fore and aft. In either case, the "firing for effect" was as rapid as possible. Firing could also be controlled by the individual turret commanders. This allowed great flexibility in case of battle damage. However, in action it was most important for the senior gunnery officer to retain control of the batteries for as long as possible, because central fire control with the help of computer rooms was far superior to independent firing under the control of the turret commanders. |
|
|
|
|
|
Tady je popis střelby na Bismarcku přímo od barona Burkard von Müllenheim-Rechberga (překládat to nebudu): Since a battleship is essentially a floating gun platform, a description of the Bismarck's gunnery equipment and procedures may be helpful, especially because these differed from navy to navy. Her surface fire-control system was installed in armored stations forward, aft, and in the foretop. Inside each station were two or three directors. A rotating cupola above each station housed an optical range finder and served as a mount for one of three radar antennas. The director, which was basically a high-powered telescope, was used to measure bearing for surface targets. In contrast to most other navies, the Kriegsmarine did not mount its directors in the rotating range-finder cupola, but below it, inside the fire-control station. The director was designed like a periscope so that only the upper lens protruded slightly above the armored roof of the fire-control station. Not only the optical range finders but also the radar sets were used to measure range to the target. German radar had a shorter range and poorer bearing accuracy than the optical equipment. It gave exact range information in pitch darkness or heavy weather, but it was extremely sensitive to shock caused by the recoil of heavy guns. Range and bearing information from directors, range finders, and radar were received in two fire-control enters, or gunnery-computer rooms, which provided continuous solutions to ballistic problems. Control of the guns was primarily the task of a gunnery officer. His personality, as expressed by his choice of words and tone of voice, could influence the morale of his men. Either the main battery or the secondary battery could be controlled from any one of the three stations, whose directors were brought to bear on a target by two petty officers under the direction of a gunnery officer who observed the fall of ¹hot. In each station, there was a "lock-ready-shoot" indicator whose three-colored lights showed the readiness of the battery, the salvo, and any possible malfunctions in the guns. When the battery was ready, the petty officer on the right side of the director would fire by pressing a button or blowing into a mouthpiece. It was also possible to actuate the firing system from any of the computer rooms. |
|
|
|
|
Dzin (2156): Neviem čo je na tom ťažké pochopiť. Semisalva je salva rozdelená na dve časti ktoré sú časovo posunuté. |
|
|
|
|
Achileus: (2155) K tomuhle jsme se dobrali také. Jde o to, jestli semisalva je asynchroní salva, nebo nezávislá palba dvojic věží či závislá palba dvojic věží. Ohledně rozdělené palby, záleží na okolnostech, třeba u Missouri se jednalo o nějakou "exhibici", ale palba plnou salvou je standartně používaná. |
|
|
|
|
Dzin napsal v č. 2134: "Achilleus: (2129) Když už se tu opět rozbíhá semisalvová debata, tak alespoň zkus upřesnit, jak ta palba má vypadat. Doposuď to totiž nikdo z jejích zastánců zde neudělal, resp. pokaždé to vyznělo jinak." Prepac ze trocha neskorsie, lebo som bol niekolko dni prec, ale skusim ti tu semi salvu vysvetlit ako som ju pochopil ja. Takze pre zaciatok ako priklad si vezmeme Bismarcka. Mal 4 veze hlavnej baterie. Od provy ku korme boli oznacene A, B, C, D. Semi salva spocival v tom ze najskor vypalili veze A a B, a hned na to veze C a D. Aky prakticky vyznam to malo neviem, pokusim sa to zistit a dam vediet. Mozno plna salva sposobovala lodi nejake poskodenie, alebo nieco podobne. Inac videl som video zo strelieb USS Missouri, tam palila kazda veza samostatne iba posledna salva bola zo vsetkych hlavni naraz, co by tiez v podstate bola tiez semi salva. |
|
|
|
|
|
pbradler napsal v č. 2152: Som, zatiaľo som nič z toho nezmazal...ale dúfam, že sa presuniete do príslušných tém s tými puškami, či delostrelectvom (ak sa to netýka priamo lodného)..."Diskusia o paľbe salvou z pušiek síce do témy lodí nepatrí ale na druhú stranu zase toľko miesta nezabrala aby úplne zahltila celú tému. Tak buď prosím ťa miestami tolerantný. "  |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2116: Obmedzenie celého procesu vrutuľového pohonu na vztlak mi nepripadá primerané. Osobne sa domnievam, že rozhodujúcim faktorom je sila vychádzajúca z princípu akcie-reakcie a vztlaková sila je len doplnkovým faktorom. Preto sa mi nasledovný model nezdá vhodný pre danú situáciu
"Pokud bychom vyšli z podobnosti křídla v vrtulového listu, pak nás bude zajímat „vztlak“"
Algernon napsal v č. 2116: "a při hmotě bitevní lodě řekněme třikrát vyšší než u křižníku, že máme výrazně vyšší „plošné zatížení“" ... Keď vezmeme do úvahy, aké sily prekonávame pri doprednom pohybe, dostaneme že okrem zotrvačnosti sa vlastná hmotnosť predmetu (lodi) podieľa len na zvýšení odporu prostredia prostredníctvom väčšieho objemu ponorenej časti (čo vedie k zvýšenému čelnému prierezu). Preto 2-3 násobný nárast hmotnosti neprinesie zásadné zmeny napr. v maximálnej dosažiteľnej rýchlosti. Ako príklad môže poslúžiť porovnanie triedy Prinz Eugen s KGV, kde viac ako dvojnásobný rozdiel v hmotnosti lodí dával len nevelký rýchlostný rozdiel (ak robíme porovnanie pri približne rovnakom výkone). (2117, 2118): Súhlas. |
|
|
|
|
|
SK: Diskusia o paľbe salvou z pušiek síce do témy lodí nepatrí ale na druhú stranu zase toľko miesta nezabrala aby úplne zahltila celú tému. Tak buď prosím ťa miestami tolerantný. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2150: Fakt je niekto asi slepý...človek aby ti zdôraňoval všetko:"A obrátil jsi se (alespoň po 2140) ještě na někoho, ohledně tématu z příspěvků 2130/3131… Aha — vidím tu celý zástupy tvých reakcí na 2143, 2121 či 2111, že ano… Čili, asi tu skutečně je někdo slepý (či spíše pokrytec), že ano…"
SK napsal v č. 2147: nie je to náhodou budúci čas? Ale samozrejme sa nemôžeš v slovenčine vyznať tak ako ja sa nemôžem v češtine, že? "tak sa budem obracať aj na teba..."  |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2148: Ty si asi slepý alebo čo? Prečítal si si napr toto:
"Čirou náhodou, nechceš se obracet na toho, kdo s odbočkou započal..? "
SK napsal v č. 2147: z toho myslím, že jasne vyznelo, že sa budem obracať aj na ostatných, čo píšu príspevky do nesprávnej témy..."tak sa budem obracať aj na teba..." A neviem, kde si prišiel na to, že som sa neobrátil (napr. v Online či mailom) aj na ostatných, ktorým to nedošlo samým od seba?
Algernon napsal v č. 2148: Pokiaľ viem, tak tá diskusia sa niesla v znamení, že pbradler udal výkon bez dieselgenerátorov a ten prepočítal na % z celkového výkonu pohonu. A je ti dúfam jasné, že dieselgenerátory s pohonom lode čo sa týka spoločného výkonu nebudú mať nmnoho spoločné, že? "No jo — pak je jasné, že součást vybavení strojovny není (alespoň u SK — a nebo i obecně na Slovensku..??) součástí strojního vybavení…" |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2146: Vzhľadom na to, že nielen autor 2111 odbočil od témy ale aj ty, tak sa budem obracať aj na teba...To len aby si si sa nedivil ak ti zas nejaký off topic príspevok zmizne (a nielen tebe)..."Vzhledem k tomu, že 2130 a 2131 je pouze odpovědí na 2121 (popř. i pokračováním „odbočky“ z 2111), pak se se svým „problémem“ budeš muset obrátit na autora příspěvků 2111 a 2121… Případně se obrať na odborníky, ale rozhodně se neobracej na mne…" |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 1043: "Proč tedy vniklo něco takového, jako je palba v salvě? " U delostrelectva to vo všeobecnosti to bolo najmä usnadnenie pozorovania dopadu a možnosti následnej korekcie. Ďalej sa uplatňovali rôzne výhody v konkrétnych situáciách. Napr. u pozemného delostrelectva ale aj u ručných zbraní v obrane na zvýšenie psychologického účinku na útočiace vojská. U palebných prepadov kde bol kľúčový moment prekvapenia bolo potrebné koncentrovať účinky do najkratšieho možného času. Táto požiadavka je potrebná aj dnes a preto aj niektoré moderné SKH (napr. Zuzka) majú schopnosť vystreliť sériu granátov s rôznym námerom tak aby dopadli na cieľ súčastne. A nakoniec nezanedbateľným dôvodom bola aj neschopnosť riadiť individuálnu paľbu. |
|
|
|
|
|
Dzin (2123): Odpoveď ti dám radšej do Prusko-Rakúskej vojny. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2131: Myslím, že je to veľmi podstatné. Spôsob použitia zbrane je podriadené použitej taktike. A taktika je (alebo by aspoň mala byť) zase podriadená povahe konfliktu."Mimochodem, ono je pro použití zbraně nějak podstatné, aby šlo o „vyrovnaný konflikt“..? " T.j. napr. ak jedna strana vedie partizánsky spôsob boja, ťažko proti nej budeš s úspechom aplikovať metódy vhodné pre otvorený boj dvoch rovnocenných protivníkov.
Algernon napsal v č. 2131: "A nebo že by SMLE No.1 Mk.I byla nějakým „starším“ („nemoderním“) typem opakovačky, či že by šlo o jednorannou zadovku, na náboje s černým prachem..?" Táto poznámka je pravdepodobne dôsledkom nepochopenia príspevku
Pbradler (2121/3): Jednak koloniálne vojny neboli klasickými symetrickými konfliktmi dvoch vyrovnaných strán a navyše mal som pocit že hovoríme o období pred "modernými" opakovačkami. Ja považujem zbrane z obdobia 1895-1900 za moderné opakovačky a teda som predpokladal že rozprávame predovšetkým o období predchádzajúcom. Z toho aj vyplýval zdĺhavejší popis taktiky. Mimochodom podľa toho čo uvádzaš
Algernon napsal v č. 2084: "že před rozšířením kulometů se používala palba salvou (na skupinové cíle)" nechápem prečo argumentuješ Búrskou vojnou, keď v nej sa už guľomety na britskej strane používali. A navyše práve spôsob vedenia boja zo strany Búrov neumožňoval viesť paľbu na skupinové ciele, pretože Búri žiadne "netvorili".
Algernon napsal v č. 2131: "Zato jako významný vidím fakt, že se počítalo s použitím taktiky salvy palbou, a to na vzdálenosti až kolem 2000 metrů (či více)." Ak sa teda zameriam na obdobie okolo roku 1900 napadá ma jediný dôvod na použitie salvy na veľkú vzdialenosť a to je že nemám k dispozícii, guľomety ani delostrelectvo a chcem donútiť pochodujúci útvar aby sa predčasne rozvinul. V ostatných prípadoch mi to pripadá vhodné len ako "plnivo" do vojenských príručiek, ktoré obyčajne zaostávajú roky za praxou. Asi ako keď nás kedysi učili viesť protilietadlovú paľbu pomocou Sa-58. |
|
|
|
|
|
Dzin napsal v č. 2141: A písal som že je? "Varyag není překlep..."  Preklep tam bol u Cesareviča, u Varyagu nie, tam som to upravil na Varjag preto aby si to bol schopný stráviť aj ty. |
|
|
|
|
|
SK: (2140) Varyag není překlep... |
|
|
|
|
|
Algernon napsal v č. 2139: A máš ty niečo k veci? Hlavne by som rád vedel čo majú spoločné príspevky 2130-31 s loďami..."Máš něco jiného, krom překlepu..? Tedy, k věci…" Okrem iného mne osobne preklepy nevadia a viem ich uznať, len som poukazoval, že niektorým (napr. Dzinovi) zjavne vadia, ale asi nie u všetkých... |
|
|
|
|
|
SK: (2137) ALe klidně můžeš, jen to vypadá poněkud neforemně. |
|
|
|
|
|
Dzin napsal v č. 2136: No a prečo by som nemohol uviesť aj toho Tolbukhina? Je to vo svete bežne používaný pojem, a všetci(teda donedávna som si myslel, že všetci) hádam vieme čo to po anglicky aby sme si to dokázali správne preložiť..."Je to prostě úplně stejné, jako kdyby jsi psal o sovětském maršálovi Tolbukhinovi" A čo hovoríš na to:
Algernon napsal v č. 2131: tam ti zjavný preklep nevadí..."s použitím taktiky salvy palbou" |
|
|
|
|
|
SK: (2135) Mě vyprovokoval k odpovědi právě ten Césarevič. Varyag a Pobeda to jen vyostřily. Je to prostě úplně stejné, jako kdyby jsi psal o sovětském maršálovi Tolbukhinovi... |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII na moři
- > Válečné lodě druhé světové války