Válečné lodě druhé světové války
|
|
|
|---|---|
|
Dzin napsala v č. 2199: Zabúdaš na jeden podstatný fakt a to je že loď tvorí jeden palebný systém. Ak zredukujeme predné veže na jedno delo a zadne veže na jedno delo dostaneme model o ktorom hovoríš v 2199. Vezmime teraz jednoltivé parametre paľby. Vzdialenosť medzi týmito dvoma delami je konštantná a známa. Rozdiel medzi nastavením oboch diel je premenlivý ale známy. Ak mám teda k dispozícii parametre dopadu granátu z jedného dela, nie je problém vypočítať parametre korekcie pre delo druhé. Jedná sa len o dvojnásobný výpočet korekcie. Najprv spočítaš bod kam by dopadol granát pri výstrele s rovnakým nastavením ako bolo prvé delo a potom spočítaš korekciu s prvého dopadu. Tak dostaneš bod kam by mal dopadnúť granát po korekcii. A nakoniec započítaš korekciu tohto bodu voči cieľu. Je to teda akoby si počítal korekciu dvakrát. Z matematického hľadiska to nie je nič iné ako pre spočítať spočítať jednoduchú trigonometrickú úlohu a pre námer vyhľadať jednu položku v balistickej tabuľke navyše. "Když mám nastavená děla na soustřel, nemohu mezi nimi získané údaje zaměňovat" |
|
|
|
|
SK: (2193) Víš že píšeš nesmysly? Pokud budu mít dvě identická děla postavená metr od sebe a budou mít stejný náměr a odměr a zahájím palbu, potom středy jejich obrazce rozptylu budou od sebe vzdáleny také jeden metr. To je právě podstata salvy. Vše počítám pro jedno dělo a ostatní jsou přesně o stanovený rozdíl vzdáleny. Takže pokud vystřelím jednou a ta dopadne do určitého místa, mohu na základě toho spočítat korekci pro druhé dělo a na základě výsledků z jeho střelby zase korekce pro dělo první. Protože se budou lišit jen o ten metr. Ale pokud budu mít rozdílné vstupy, potom nebudu moci prohlásit, že středy obrazzce rozptylu budou od sebe takto vzdáleny a nemohu tedy se ničeho chytit, protože palba obou děl bude na sobě nezávislá. Když mám nastavená děla na soustřel, nemohu mezi nimi získané údaje zaměňovat, musím pro každé počítat opravy zvlášť. |
|
|
|
|
valecnik napsal v č. 2194: Strielali na 7700m co je velmi blizko "Kazdopadne zasnu nad tim, jak dokazala bitevni lod Washington rozstrilet Kirishimu." |
|
|
|
|
|
valecnik napsal v č. 2194: Na to si prišiel ako? "Ale semi salva porad zjistuje pouze odchylku zpusobenou prirodnimi vlivy. " 
valecnik napsal v č. 2194: Úplne v pohode a dokonca efektívnejšie ako paľba plnou salvou...
"Sotva dokaze odhalit vliv manevrovani nepritele. "
valecnik napsal v č. 2194: S výnimkou britov... "I kdyz pripady, ze se nepritel zastrilel hned druhou salvou nejsou nijak vyjimecne. " 
valecnik napsal v č. 2194: Slušný výkon by to bol, keby to bolo na väčšiu vzdialenosť...na vzdialenosť zhruba 7500 až 11500 m to je priemerný výkon...na to, že strieľala za pomoci rádiolokátoru..."Kazdopadne zasnu nad tim, jak dokazala bitevni lod Washington rozstrilet Kirishimu. Behem sedmi minut vystrelit 75 granatu a deviti kouskama se trefit, kdyz navic do cile spadne dalsich 45 darecku mensi raze, tomu rikam slusny vykon. " Myslím, že lepší výkon podal Bismarck v boji v Dánskom prielive, kde vystrelil na britské lode celkom 13 sálv (v 26 semisalvách), pričom vystrelil celkom 93 granátov, z ktorých 4 zasiahli PoW, a 2+ Hood. Bismarck pritom strielal na vzdialenosť od 15.000 do 21.000 m, bez pomoci rádiolokátoru, pričom Bismarck aj Britské lode sa pohybovali veľkou rýchlosťou, v pomerne rozbúrenom mori...  |
|
|
|
|
|
valecnik napsal v č. 2195: Ako sám píšeš ide o náhodnú odchyľku, ale tá je zahrnutá v samotnom rozptyle zbrane - ten neovplyvníš a je úplne rovnaký pri oboch prípadoch streľbe semisalvou, či streľbe plnou salvou, či tam máš rovnaké nastavenie či iné..."Chybi Ti tam jedna vec navic. Vsechny parametry nezustavaji uplne stejne. Je tam treba pripocist parametr optrebeni hlavne, ktery hlavne pri strelbe na velke vzdalenosti je v podstate tezce odhadnutelny a zpusobuje velkou nahodnou odchylku." |
|
|
|
| SK (2193): Chybi Ti tam jedna vec navic. Vsechny parametry nezustavaji uplne stejne. Je tam treba pripocist parametr optrebeni hlavne, ktery hlavne pri strelbe na velke vzdalenosti je v podstate tezce odhadnutelny a zpusobuje velkou nahodnou odchylku. | |
|
|
|
|
Achileus (2192): Ale semi salva porad zjistuje pouze odchylku zpusobenou prirodnimi vlivy. Sotva dokaze odhalit vliv manevrovani nepritele. I kdyz pripady, ze se nepritel zastrilel hned druhou salvou nejsou nijak vyjimecne. Kazdopadne zasnu nad tim, jak dokazala bitevni lod Washington rozstrilet Kirishimu. Behem sedmi minut vystrelit 75 granatu a deviti kouskama se trefit, kdyz navic do cile spadne dalsich 45 darecku mensi raze, tomu rikam slusny vykon. |
|
|
|
|
|
|
Dzin napsala v č. 2191: Blbosť...omnoho rozdielnejší výsledok dosiahneš tým, že by si strielal s rovnakým nastavením ako keď strielaš na jeden bod...minimálne bude druhá salva posunútá o vzdialenosť medzi prvou a druhou skupinou. To u sústrelu nehrozí - strely z prvej skupiny dopadnú tam kde dopadnú strely z druhej skupiny."Právě že jen "rovnaké". Máš rozdílné nastavení a proto musíš přepokládat, že i výsledky budou rozdílné a ne opak." Zober si ideálny prípad: stojíš na mieste, cieľ stojí tiež na mieste, vonkajšie podmienky sa nemenia. Zistíš si zameriavačom parametre cieľa, vypočítaš si hodnoty pre obe veže, nastavíš delá tak aby obe veže boli zamerané na cieľ (bod - na sústrel). Vystrelíš z prvej veže a zasiahneš cieľ. Zistíš, že si prvým výstrelom trafil - oprava nie je nutná. Vzhľadom na to, že cieľ aj tvoja loď stojí a všetky podmienky sú rovnaké ako v dobe keď si strieľal z prvej veže, tak ti zameriavač oznámi rovnaké parametre cieľa ako si mal, počítač vypočíta rovnaké hodnoty nastavenia diel. Máš teda rovnaké nastavenia diel ako v prvom prípade, ale vystrelíš z druhej veže. Kam ti dopadnú strely? Dopadnú taktiež presne na cieľ, pretože v prvom prípade si ich mal nastavené na sústrel do jedného bodu a rovnako aj v druhom...Teda je úplne jedno či vystrelíš z prevej veže a potom z druhej, prípadne zo všetkými naraz, alebo napr. 3x z prvej potom 2x z druhej po sebe...Strely z jednej veže ti vždy dopadnú na rovnaké miesto ako by ti dopadli strely z druhej. |
|
|
|
|
valecnik:(2190) prave preto sa pouzivali semi-salvy |
|
|
|
|
|
|
SK: (2188) Právě že jen "rovnaké". Máš rozdílné nastavení a proto musíš přepokládat, že i výsledky budou rozdílné a ne opak. |
|
|
|
|
No ono je to trosku slozitejsi. Tohle funguje, kdyz zamerujes na pevny bod, tj. kdyz ostrelujes pobrezi nebo lod bez pohybu. Ale uplne neco jineho je, kdyz mas zamerit manevrujici lod. To je podstatne slozitejsi. Tohle zamereni vezi za tebe obstara balisticky pocitac, ktery na zaklade zadanych dat dokaze nahodit potrebna data. Problem je, ze manevrujici cil nestoji na miste, ale od okamziku vystrelu se premisti na jine misto, nez kde ho clovek zameroval. Tudiz pri zamerovani musi clovek predpokladat jeho budouci pohyby. A vsechno je to komplikovanejsi navic jeste tim, ze od okamziku vystrelu do okamziku dopadu uplne docela slusny cas. |
|
|
|
|
|
|
Achileus napsal v č. 2184: Presne tak..."Pretoze s oboma vezami strielas na na rovnaky bod, spon ja to tak chapem" |
|
|
|
|
|
Dzin napsala v č. 2185: Ale to u sústrelu máš tiež "rovnaké" nastavenie, len je práve o ten chlp posunuté aby eliminovali práve ten rozdiel z ich vzájomného posunutia...a práve preto môžem brať opravy z jednej skupiny pre druhú. "Protože zde mám schodné nastavení všech děl a ty jsou vůči sobě jen posunuta. "Proto mohu brát, že jejich střely budou také takto dopadat, čili že středy jejich rozptylu budou od sebe stejně posunuty, jako jednotlivá děla." |
|
|
|
|
|
Achileus napsal v č. 2184: Díky, snáď to je už jasné všetkým (teda s výnimkou Dzina)..."dobra praca s tymi obrazkami " |
|
|
|
|
|
Achileus: viz. níže. |
|
|
|
|
|
SK: (2183) Protože zde mám schodné nastavení všech děl a ty jsou vůči sobě jen posunuta. Proto mohu brát, že jejich střely budou také takto dopadat, čili že středy jejich rozptylu budou od sebe stejně posunuty, jako jednotlivá děla. |
|
|
|
|
Dzin napsala v č. 2182: "SK: (2181) Takže znova. Vystřelíš a dopadnou ti střely do D. Máš odchylku CD. Jak ovšem víš, že ona odchylka CD bude stejná i pro B? Že půjde minimálně na stejnou stranu, když to nemůžeš předpokládat, protože máš pro každou rozdílné nastavení?" Pretoze s oboma vezami strielas na na rovnaky bod, spon ja to tak chapem SK: dobra praca s tymi obrazkami |
|
|
|
|
|
|
Dzin napsala v č. 2182: Máš to tam podrobne popísané."Takže znova. Vystřelíš a dopadnou ti střely do D. Máš odchylku CD. Jak ovšem víš, že ona odchylka CD bude stejná i pro B? Že půjde minimálně na stejnou stranu, když to nemůžeš předpokládat, protože máš pro každou rozdílné nastavení?" Zober si príklad, že vystrelíš celú salvu. Ako vieš kde ti dopadli strely z A a kde strely z B? |
|
|
|
|
|
SK: (2181) Takže znova. Vystřelíš a dopadnou ti střely do D. Máš odchylku CD. Jak ovšem víš, že ona odchylka CD bude stejná i pro B? Že půjde minimálně na stejnou stranu, když to nemůžeš předpokládat, protože máš pro každou rozdílné nastavení? |
|
|
|
|
|
Dzin napsala v č. 2180: "Popiš mi, jakou závislost v tomto případě mají mezi s sebou dvě děla s jiným nastavením náměru a odměru? " Asi takú, že ich nastavenie vychádza z tých istých vstupných hodnôt... Nezameriavaš skupinu diel, ale zameriavač na ciely a od neho sa prevodom nastavujú delá tak, aby zasiahli zameraný bod... 
1. obrázok: máš namerané nejaké hodnoty odmeru a námeru (modrá čiara), potom ti balistický počítač vypočíta riešenie pre obe veže (A,B) tak, že teoretická dráha ich striel by bola podľa žltej linky a teda by trafily bod C(cieľ). Opakujem máš výsledky pre obe veže! Následne podľa daných údajov vystrelíš z veže A a strely putujú podľa zelenej linky mimo (napr. vplyvom bočného vetru) a dopadnú naľavo od cieľa (bod D). Prerušovaná zelená čiara(z veže B) značí, kam by dopadli strely z veže B, keby boli vystrelené spolu so strelami s veže A. Ich dopad by bol v mieste dopadu striel z veže A (bod D) pretože ich výpočet prebiehal spolu s výpočtom pre veže A podľa rovnakých vstupných podmienok a pri lete by ich vonkajšie podmienky ovplyvňovali rovnako (napr. bočný vietor) a dopadli by s rovnakou odchyľkou do bodu D. 
2. obrázok Po dopade striel z veže A podľa 1. obrázka vidia v zameriavači, že strely dopadli naľavo od cieľa a že je potrebné posunúť zámerný bod napravo o hodnotu vzdialenosti C-D. Zo zmenenými vstupnými údajmy prebehne nový výpočet, z ktorého vzídu opäť hodnoty námeru a odmeru pre obe veže (A,B), tak aby strely zasiahli cieľ (podľa žltej linky). Vystrelí veža B, granáty napriek oprave dopadnú zase o niečo naľavo od cieľa do bodu D (podľa zelenej čiary). Tam by dopadli aj strely z veže A (prerušovaná zelená), keby boli vystrelené súčasne so strelami z veže B (rovnaké vstupné hodnoty, rovnaký vplyv prostredia na strely z A aj z B). Teda oprava pre obe veže bude rovnaká. 
3. obrázok: Z dopadu striel z veže B (podľa 2. obrázku) je určená nová oprava(v zameriavači vidno, že strely dopadli mierne naľavo od cieľa), ktorej hodnota bude zase vzdialenosť C-D (podľa 2. obrázka). Znova prebehne výpočet, ktorý bude zahŕňať túto opravu a riešením bude nastavenie námeru a odmeru pre obe veže A,B. Vystrelí veža A a strely putujú po plnej zelenej čiare do bodu D=C, teda zasiahnu cieľ. Rovnako by cieľ zasiahli aj strely z beže B, keby boli súčastne vystrelené spolu so strelami z veže A, pretože nastavenia pre A aj B vychádzalo z tých istých vstupných hodnôt. Preto je možné brať odchyľku z opačnej veže - strely z nej vždy dopadnú tam, kam by dopadli strely z druhej veže. |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII na moři
- > Válečné lodě druhé světové války