Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
|
|---|---|
|
Králik: O domobrane sa už viedla reč niekde medzi 400-500. Domobrana môže dobre fungovať len keď doplňuje pravidelnú armádu a jej úspešnosť zvyšuje aj neprístupný a neprehľadný terén, alebo veľké mestá. Realita ale bola iná. Pravidelná armáda bola slabá (najmä vo výzbroji), Anglicko, najmä južné je tak zkultúrnená krajina, že sa o nejakej výhode terénu nedá hovoriť, naopak je to terén, ktorý by nesmierne vyhovoval nemeckým Pz divíziám. Domobrana nemala dostatočnú výzbroj a dostatok munície. Jednoducho ako som už spomenul, hodila by sa tak na zostreľovanie nemeckých poštových holubov.  |
|
|
|
|
No...část RAF měla taky určité zkušenosti z Francie a domoobrana zkušenosti téměř žádné neměla ale bylo jí hodně a byla odhodlaná. |
|
|
|
|
|
Kralik: Aj keď ma Dzin asi má za vylodovacieho fanatika tak predsa len dávam Angličanom vyššiu šancu na úspešnú obranu. Tipujem tak 70 : 30. V prospech Nemcov by hovorila skúsenosť pozemných jednotiek a LW, kým u Angličanov by som u pozemákov a RAF vyzdvihol bojovnosť a u RN všetko. |
|
|
|
|
|
pbradler: Z důvodů který jsem už vypsal by to podle mě asi neustáli. |
|
|
|
|
|
Dzin (993): K vylodeniu by sa dostali v pohode. Otázka je len či by to ustáli alebo nie. |
|
|
|
|
cet.Hrad: Ani to neuspesne. Oni by se mozna dostali na more, ale pochybuji, ze by se dostali k vylodeni. |
|
|
|
|
|
Marek:  Ikdyz ted me napada, nechtel tu kdosi neco ode mne???  |
|
|
|
|
Marek (986): Jasně, budu zticha jak myška |
|
|
|
| pbradler (989) souhlas, ale záleželo by na tom kdy.Jestli v září nebo v červenci nebo mezi tim. | |
|
|
|
|
|
Kralik: O.K. Ja len tvrdím, že by toho LW ľahšie dosiahla ak by vytiahla RAF z ulity a keby bojovala za výhodnejších okolností (t.j. napr. nad morom a nie nad územím VB) . |
|
|
|
|
|
Dzin napsal(a) v č. 983: " Kazdopadne ale nemecke vylodeni v Britanii v roce 1940 nebylo mozne." |
|
|
|
|
|
pbradler napsal(a) v č. 960: "Načo bojovať proti RAF nad územím Británie, keď vieš že prídu chrániť svoj zväz RN. Takže by úplne stačilo, útočiť na zväz (a tým súčastne na RAF) a chrániť svoj vyloďovací zväz (a tým takisto bojovať proti RAF, pretože by ho nepochybne napadla)." Už zkušenosti z Polska a Francie ukázaly, že vyhraje ten kdo ovládne vzdušný prostor. A právě toho chtěla LW dosáhnout. Bez ovládnutí vz. prostoru by na zemi měla něm. armáda potíže i proti chabé domobraně. Britské stíh. by to k ní měly blíž než LW, která by musela lítat přez kanál. |
|
|
|
|
pro čet.Hrada : ad ( 984 ) No jistě že bylo . To víš, Dzin tomu nerozumí . Ale pššššt. Neříkej mu to . On by to možná neunesl . |
|
|
|
|
pbradler(982): Je to tak, bomby plnené trialenom meli na kužeľových plochách stabilizácie nakreslené siluety lodí. Na bombe bol nápis "Len proti obchodným lodiam". Na bombardovanie pozemných cieľov boli určené bomby, plnené amatolom. Trialen má vo všeobecnosti výborné vlastnosti, pretože ide o zmes brizantných výbušnín (TNT, RDX a hliníkový prach). Pri jeho výbuchu vzniká veľké množstvo povýbuchových plynov o vysokej teplote. V nutnom prípade je možné použiť trialenové bomby aj proti pozemným cieľom, zapaľovač sa vtedy nastavuje "o.V." (bez oneskorenia), aby sa detonácia neutlmila v zemi a využili sa dobré vlastnosti tejto trhaviny. |
|
|
|
|
|
|
Nezapomeň dodat ÚSPĚŠNÉ vylodění. Zase si musím rejpnout |
|
|
|
|
|
Kazdopadne ale nemecke vylodeni v Britanii v roce 1940 nebylo mozne. |
|
|
|
|
|
Milo: O.K. Myslím, že už je to jasné. Našiel som ešte pri SC1000, že typ plnený trialenom bol užívaný na bombardovanie obchodných lodí a okrem iného mal dobrý podhladinový účinok. |
|
|
|
|
Výbuch bomby spomínaného typu trvá necelé 2 desaťtisíciny sekundy. Za ten čas sa celé množstvo trhaviny premení na približne 900 000 litrov plynov s teplotou cca 3000 st C, ktoré sa okamžite rozpínajú spomenutou rýchlosťou. Pri takýchto pomeroch je rozdiel hydrostatického tlaku alebo prítomnosť bublín úplne zanedbateľná. Tento jav je vidieť aj na dokumentárnych záberoch výbuchov protiponorkových náloží. V okamihu výbuchu je vidieť pod hladinou rýchle rozšírenie rázovej vlny (voda akoby zbelie) a na hladine sa objaví vypuklé vzdutie. To je aktívna časť výbuchu. Následný výron povýbuchových plynov je už len uvoľnením zbytkového tlaku. Voda sa s úspechom používa aj ako upchávka vývrtov pri priemyselných trhacích prácach v tvrdých horninách. Naoko by sa mohlo zdať, že pri výbuchu dôjde len k vyrazeniu tejto upchávky, keďže voda kladie menší odpor než kameň. Nie je tomu tak, aj keď výška upchávky je len niekoľko cm, funguje to stopercentne. Výbuch ani v tomto prípade nie je smerovaný hlavne nahor. pbradler: bomba ten dopad určite prežije. Pokiaľ by tomu tak nebolo, tak by sa rozbíjala aj pri dopade na zem a bola by prakticky nepoužiteľná. Bomby tohto typu boli osádzané zapaľovačmi s nastaviteľným oneskorením. |
|
|
|
|
|
Dzin napsal(a) v č. 977: "tak pise, ze se razova vlna siri smerem nejmenciho odporu, ktery je, z hlediska jeho popisu, smerem k hladine" Nemyslím ani tak rázovou vlnu, jako spíš tlak, respektive odpor vody způsobený vyšším tlakem v hloubce. Ty vzduchové bubliny (možná i bubliny vodní páry způsobené kavitací na povrchu bomby ) připomenuté pbradlerem by měly asi také nějak působit. |
|
|
|
| Urcite by prezila, inak by to nemalo ziadny zmysel. Su zname pripady, ye sa nevybuchnuta bomba zavrtala niekolko metrov hlboko do zeme a prezila v celku. A zem je predsa, len o nieco tuhsia ako voda. | |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?