Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?

  • Je možné zadat více jmen oddělených čárkou, nebo jen jejich části
Pro přidání nového příspěvku se přihlašte
2981-3000 z 3775
<< 147 148 149 150 151 152 153 >>
Po
Dzin 15.2.2004 23:18 - č. 1057
Dzin pbradler: (1003) To neni vubec jednodusi. Pram je velmi spatne ovladatelny a ma spatne nauticke vlastnosti. Neni mozne ho pouzit pri vylodeni na plaz, pokud jsou vetsi vlny (podobne spatne je to i s jeho plavbou k plazi). Prave zpusob vylodeni tezke techniky nemeli Nemci vubec zvladnuty. Tu bud mohli vylozit do pristavu, nebo na dno morske.

pbradler: (1004) To znamena akcni radius nejakych 150 km. Ci-li to odpovida spise nasazeni proti ukotvenym lodim v blizko dosazitelnem pristavu, nez uderum na plovouci lodstvo. Jen pro zajimavost, jak vzdalene byly letiste "stuk" od pobrezi?
pbradler 14.2.2004 01:02 - č. 1054
pbradler Algernon (1009, 1010): Hľadal som informácie ohľadne náletu na Marata a našiel som toto: Stuky leteli z letiska Tyrkovo (nikde na mape som to bohužiaľ nenašiel) čo je údajne niekde na juh od Lugy, ktorá je vzdialená od Kronštadu cca 140km. Dá sa teda predpokladať že let mal 350-400km (ak by leteli priamo). Čo sa týka posádky, je zrejmé že letel so svojím strelcom. Takisto nepíše nič o tom že by boli nejako preťažení.
pbradler 14.2.2004 01:01 - č. 1053
pbradler Gryzlov (1033): Jasné. Rozdiel je ale práve v tom že plyn stlačiteľný, kým voda nie je.
pbradler 13.2.2004 18:40 - č. 1052
pbradler Milo (1051): Nie reagoval som naozaj na (1041) ale zle som pochopil čo myslíš tým "Toto súvisí s rozhraním prostredí. Loď sa na rozdiel od ponorky nachádza na rozhraní prostredí, preto sú účinky na ňu silnejšie."

Rozumel som tomu tak, že myslíš že k hlavnému účinku dochádza na rozhraní obidvoch prostredí t.j. pri hladine. Ale teraz myslím už lepšie chápem, čo si mal na mysli: T.j. že účinok na ponorenú ponorku je nižší nakoľko sily pôsobiace od výbuchu sa rovnomerne rozložia na celú priľahlú časť trupu, kým u lodi výbuch pôsobí len na ponorenú časť čím dochádza k silnému namáhaniu trupu.
V tom máš 100% pravdu.
Milo 13.2.2004 18:22 - č. 1051
Aha, ale ty si napísal, že reaguješ na príspevok 1041, v skutočnosti si reagoval na 1037 (výbuch na hladine). Tak to áno, jasné.
pbradler 13.2.2004 18:04 - č. 1050
pbradler Milo (1048): Bod (1042) som myslel tak, že pancierovaná loď má v oblasti hladiny na boku pancierový pás najväčšej hrúbky, t.j. je tam najmenej zraniteľná. U biteviek je to 300-400mm, u ťažkých krížnikov 80-150mm kvalitného panciera. Pás začína nad čiarou ponoru a končí niekoľko metrov pod ňou, kde sa postupne stenčuje až prechádza v dvojitú nepancierovanú obšívku o hrúbke obyčajne 5/8" - 7/8" (17-22mm) + 7/8" (22mm).
Milo 13.2.2004 17:50 - č. 1049
pbradler napsal(a) v č. 1047: "Milo (1046): Ak som správne pochopil Algernona tak myslel mínu položenú na dne. Mínu ukotvenú na reťazi poznám pod názvom ukotvená mína. Ale zneistil si ma, takže dúfam že to Algernon upresní. Samozrejme, že v prípade ukotvenej míny bod 1. neplatí."

Ach tak, myslel som, že to "dnová" znamená, že tlak výbuchu pôsobí na dno lode, na rozdiel od kontaktnej míny.
Milo 13.2.2004 17:48 - č. 1048
pbradler napsal(a) v č. 1042: "Milo (1041): Finta je ale v tom že v oblasti hladiny sú lode najmenej zraniteľné (samozrejme tie pancierované)."

Môže sa loď vyskytovať aj inde než v oblasti hladiny? Vysvetľoval som, prečo je účinok na loď vyšší než na ponorenú ponorku. Aj keď sa mi tie vzdialenosti 6-8 m na 131 kg trhaviny nejak nezdajú. Sú to overené údaje?
pbradler 13.2.2004 17:47 - č. 1047
pbradler Milo (1046): Ak som správne pochopil Algernona tak myslel mínu položenú na dne. Mínu ukotvenú na reťazi poznám pod názvom ukotvená mína. Ale zneistil si ma, takže dúfam že to Algernon upresní.
Samozrejme, že v prípade ukotvenej míny bod 1. neplatí.
Milo 13.2.2004 17:42 - č. 1046
pbradler napsal(a) v č. 1040: "Geometria výbuchu má polguľovitý tvar (výbuch sa šíri v smere menšieho odporu)"

Toto som celkom nepochopil. Akože má polguľovitý tvar? Mína leží na morskom dne? Myslel som, že je len ukotvená a vznáša sa na reťazi. Aká dlhá býva tá reťaz?
Milo 13.2.2004 17:39 - č. 1045
pbradler napsal(a) v č. 1030: "Z fyzikálneho hľadiska sa čím ďalej tým viac prikláňam k Milovmu výkladu. Hlavný rozdiel medzi výbuchom vo vzduchu a v kvapaline je v tom že kvapalina je nestlačiteľná. Preto vzniká efekt rázovej vlny vznikajúcej bezprostredne po výbuchu a preto aj účinok ďalšieho rozpínania je menší ako v plynnom prostredí. Preto je možno dôležitejšia detonačná rýchlosť trhaviny ako objem plynov, ktoré vyvinie. Preto tipujem prednostné použitie určitej trhaviny (v tomto prípade trialenu) oproti iným."

100% pravda. Najdôležitejšia je brizancia, ktorá je priamo úmerná detonačnej rýchlosti. Tlak plynov je doplnková záležitosť, naviac ten rýchlo klesá s treťou mocninou vzdialenosti a znižuje sa ich teplota. Preto sa v týchto prípadoch používajú brizantné trhaviny.
Milo 13.2.2004 17:35 - č. 1044
Algernon napsal(a) v č. 1023: "Na druhou stranu mi ale není jasné, proč tedy Němci nenahradili Amatol výkonnějším Trialenem i u pum určených na ostatní cíle? Je to dáno nějakými jinými důvody, kupř. ekonomickými? (Dražší výroba RDX, či obecně technologicky či surovinově náročnější a tedy i nižší produkce RDX, která plně nepokrývala požadavky?)"

Áno, RDX je rádovo drahší než dusičnan amónny. Hliník takisto.
Milo 13.2.2004 17:33 - č. 1043
Algernon napsal(a) v č. 1023: "To určení bomb plněných Trialenem místo Amatolem, jaký to mělo účel? Chápu, že má vyšší brizanci než Amatol. (Obdobně tuším Britové nahradili u hlubinných pum i torpéd Amatol a podobné trhaviny Minolem, či ještě později Torpexem, čili obdobou Trialenů — co vím, tak se většinou udává 40% TNT, 42%RDX a 18% Al.) Má to obecně nějaký význam, nebo může jít třeba i o to, že když cíl minou a puma skončí ve vodě, tak cíl bude poškozen i na větší vzdálenost?"

Áno, čím vyššia brizancia, tým väčšie účinky. A pri výbuchoch vo vode sa uplatňuje práve vysoká brizancia. Voda je nestlačiteľná a rázová vlna sa vytvára v okamihu výbuchu. Ďalší tlak plynov má už len doplnkový charakter.
pbradler 13.2.2004 17:29 - č. 1042
pbradler Milo (1041): Finta je ale v tom že v oblasti hladiny sú lode najmenej zraniteľné (samozrejme tie pancierované).
Milo 13.2.2004 17:26 - č. 1041
Algernon napsal(a) v č. 1022: "Ovšem kupř. u britských hlubinných náloží Mk.VII (nálož buď 131 kg amatolu, nebo později Minol či Torpex) se udává, že spolehlivě prorazila tlakové těleso ponorky na vzdálenost asi 6 metrů — když byl amatol nahrazen minolem, tak rádius stoupl asi na 8 metrů (materiál 7/8 palce, čili cca 22,2 mm). Ovšem kupříkladu bezkontaktní dnové miny bylo možné položit i v hloubce 30-40 metrů. "

Toto súvisí s rozhraním prostredí. Loď sa na rozdiel od ponorky nachádza na rozhraní prostredí, preto sú účinky na ňu silnejšie. Ak by sa na jej mieste nachádzala vynorená ponorka, dopadne rovnako. Ale to nie je smerovanie výbuchu nahor, ale jav, ktorý nastáva pri náraze rázovej vlny (guľového tvaru) na vodnú hladinu.
pbradler 13.2.2004 17:22 - č. 1040
pbradler Algernon, Milo: U dnovej míny je účinok výbuchu zvýšený dvoma faktormi:

1. Geometria výbuchu má polguľovitý tvar (výbuch sa šíri v smere menšieho odporu)
2. Dno lodi je rovné a rázová vlna naň dopadá prakticky kolmo.
Preto dno zpravidla nevydrží (používaná hrúbka oceli je cca 7/8" + 7/8" s odstupom okolo 0,5-1m), navyše ako už povedal Algernon, hrozí poškodenie kýlu a čo ohrozuje konštruciu celej lodi.

Pri výbuchu bomby v hlbke 10-20m by účinok vlny dopadal na loď šikmo zdola v mieste kde sa trup ohýba o cca 90°, takže účinok by nebol taký kritický. Veľmi by záležalo na tom či má loď protitorpédovú obšívku alebo nie.
Milo 13.2.2004 17:07 - č. 1039
Algernon napsal(a) v č. 1021: "Můžeme předpokládat, že při explozi v malé hloubce poté (řekněme 2 metry), co plyny dospějí k hladině, dojde k rychlejšímu poklesu tlaku než při výbuchu v hloubce třeba 10-20 metrů, a tudíž jakýsi efekt „utěsnění nálože“ nebude takový, a tedy i ničivý poloměr bude menší?"

Samozrejme.
Milo 13.2.2004 17:04 - č. 1038
Algernon napsal(a) v č. 1021: "Také účinky výbuchu pod lodí se obecně považují za mimořádně zhoubné (ať už jde o bezkontaktní miny, či torpéda s bezkontaktním zapalovačem). Navíc, exploze pod lodí (ne vedle) může poškodit i kýl. "

Presne tak, podhladinový výbuch. Pokiaľ by sa tá loď nachádzala horizontálne vedľa výbuchu v rovnakej hĺbke, doplatila by na to rovnako. Nie je to dôkaz, že výbuch smeruje nahor.
Milo 13.2.2004 17:00 - č. 1037
Algernon napsal(a) v č. 1021: "Ostatně, také pochybuji že by exploze třeba 1000 kg letecké pumy ve vzdálenosti 30-40 metrů byť i jen poškodila nějakou větší válečnou loď (pokud vím, tak exploze první FX1400 byla v „bezprostřední blízkosti několika metrů“, což ale vedlo „jen“ k zastavení turbín na pravoboku). "

Ide o výbuch na hladine.
Milo 13.2.2004 16:59 - č. 1036
Algernon napsal(a) v č. 1021: "Nicméně si nedovedu vysvětlit, jak je možné, že by existovala téměř přímá úměra mezi množstvím použité trhaviny a ničivým účinkem miny."

Nie je tam priama úmera. Je to funkcia druhej odmocniny, napr. na zdvojnásobenie účinku 4 kg trhaviny jej potrebujeme 16 kg.
2981-3000 z 3775
<< 147 148 149 150 151 152 153 >>
Po