Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
|
|---|---|
| Dzin (1067): Tak jest. U mnohých bombových zapaľovačov je oneskorenie nastaviteľné. | |
|
|
|
|
pbradler: Add pumy. Nebude to tim, ze se jednalo o tristive, na vyrazeni PL delostrelectva. Ruzne se pise, ze jedna puma zasahne tesne vedle lodi a ohodi ji sprskou strepin a druha vzapeti lod zasahne a chova se pritom jako klasicka protipancerova. Bylo by hodne divne, kdyby tristive pokazde minuly a ty co by lod zasahly, by byly protipancerove. Navic by se tim, ze by se vzala na cast letadel naprosto neucina munice proti lodim, drasticky snizovala jeji uderna sila. Napis mi o tomhle vice, ja si treba vudec nejsem vedom, ze by takto utocili Japonci ci Americane a ony popisy mam hlavne z Pacificu. U tech znam jenom pouzivani pum ruzne vahy, ale stejneho typu... |
|
|
|
|
|
pbradler: (1073) Ted jen nejak nechapu... Chces nejaka fakta ohledne toho, ze od zari uz Britove meli lepsi mineni, kde bude nasledovat vylodeni? Zkus Hrbka, tam to urcite bude. |
|
|
|
|
|
pbradler: (1072) 600/2=300, to jako, doletim nad cil ihned se otocim a letim zpet???  A co pripadne uhybne manevry, manevry spojene se zamerenim, korekce kurzu, rezerva pro stracka prihodu atd.?Co presne by jsi chtel na (1069) vice? Ty snad vys, ze by Nemecko vlastnilo nejake plavidlo, schopne vylodeni tanku na plaz? Ja ne, takze jestli tyto informace mas, sem s nimi! Coz je jen tristeni sil a tudiz by se naletu na RN mohlo zucastnit jen mene letadel. |
|
|
|
|
Dzin napsal(a) v č. 1071: "Presne to, o cem se te snazime zde presvedcit a ty nam neveris." Vyhodnotili ako rizikovú oblasť južné pobrežie 450 km (vzduchom) a časť východného po Wash 200 km. A pritom rozmiestnenie vojsk na južnom pobreží bolo 9 pd + 2 tb, Dover – Wash 4 pd + 1tb. Zálohu pre južné pobrežie a časť východného po Wash tvorili 3 pd + 2 td a 1 pd v Londýne. Bol by som radšej ak by si ma nepresviedčal ale ponúkol nejaké fakty. Presvedčiť sa potom dokážem sám. |
|
|
|
|
|
Dzin (1070): Vidíš, ich to tiež napadlo že by mohli priplávať z druhej strany a tak časť síl rozmiestnili aj v okolí Cherbourgu. (1069): Dík. To je naozaj vyčerpávajúca odpoveď. (1068): Neviem, ale 600 / 2 = 300 km. (1067): Nebude to tým, že sa jednalo o trieštivé bomby na ničenie PL delostrelectva. Tam je pochopiteľné prečo ich nechať vybuchnúť bez oneskorenia. |
|
|
|
|
|
pbradler: (1062) To je jednoduche, d ozari. Pote, diky leteckemu pruzkumu a shromazdovani lodstva, spravne vyhodnotili, kde k vylodeni dojde. Proste, jakmile Nemci zahajili soustredeni invazniho lodstva, Britove to zjistili a provedli spravna protiopatreni. Presne to, o cem se te snazime zde presvedcit a ty nam neveris. |
|
|
|
|
|
pbradler: "Čo sa týka pobrežia kanála, tam mali lietadlá s malým doletom, t.j. Bf109 a Stuky letiská v blízko pri pobreží, s najvačšou koncentáciou okolo Pas de Calais." A kdyz by RN priplulo z druhe strany? To by byli Nemci docela pekne nahrani, ne? |
|
|
|
|
|
pbradler: (1063) druha cast. Odevsad. Nebo mas snad jiny udaj? Vem to takhle, co vys o nemeckych vylodovacich clunech pro tezkou techniku, napr. obdobu americkych LCT? |
|
|
|
|
|
pbradler: (1063) Tech 150 km je muj odhad na zaklade tveho zdeleni, ze maji dolet 600 km. Mimoto mam i udaj, ze Ju-87 s 1000 kg pumou ma radius 90 namornich mil... |
|
|
|
|
|
Milo: (1064) Pote ale vetsina pum musi provadet hladinovy vybuch, protoze o strepinach se mluvi prakticky stale. Ale to znamena, ze "hladinovy" vybuch by mel byt, ikdyz se puma nachazi mirne pod hladinou, protoze predpokladam, ze zapalovac se kontaktuje pri dotyku hladiny a vlivem spozdeni dojde k odpaleni pozdeji... |
|
|
|
| pbradler (1052): Áno, presne tak som to myslel. Rozhranie prostredí hrá v tomto prípade veľkú úlohu. Teoreticky, ak by bola ponorka naplnená vodou, predstavovala by veľmi odolný cieľ. | |
|
|
|
|
mam inu otazku kolko trvalo britom vypatranie konvoja v pripade Fuller/Cerberus? |
|
|
|
| Dzin (k 1060): V tom prípade ale ide o výbuch na hladine vody, nie podhladinový. Pri podhladinovom výbuchu nedopadnú na palubu žiadne črepiny. Inak súhlas. | |
|
|
|
|
|
Dzin (1057): To neznamená že Stuky mali akčný rádius 150 km, to znamená že pri tejto akcii leteli na ciel, ktorý bol 150 km (mohlo to byť viac). Navyše to plávajúce loďstvo pripláva na mne známe miesto vzialené do 100km a to je niečo iné ako naháňať ho po oceánoch nemyslíš ?" Prave zpusob vylodeni tezke techniky nemeli Nemci vubec zvladnuty. Tu bud mohli vylozit do pristavu, nebo na dno morske." To máš odkiaľ ? |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 1056: "No, porovnávat schopnosti a možnosti roku 1940 a 1944 mi nepřijde zrovna k věci… Stačí když si porovnám, co se za tu dobu změnilo třeba právě v možnostech RCM (radiový průzkum, rušení, ap.) a tak pod." Myslím, že tu platí podobné pravidlo ako pri pancieri a kanóne, keď sa zlepší jedno, zlepší sa aj druhé. K schopnostiam prieskumu stačí dodať koľko trvalo kým Briti lokazovali ako najpravdepodobnejšie miesto na vylodenie južné pobrežie. Myslím, že dnes sa nedá jednoznačne predvídať či by dokázali včas určiť miesto a čas vylodenia a podľa toho príslušne zareagovať, pretože tam hrala úlohu aj náhoda. |
|
|
|
|
|
Algernon (1055): Keď sa povie na juh od Lugy (najbližšie väčšie mesto je Novgorod necelých 90km), može to byť napr. 20 km alebo aj 50 ale asi nie 0 km ! "Prima, ale pokud to bylo tak „běžné“, kolikrát na podobnou akci někdo letěl, ať už Rudel, nebo kdokoli jiný..?" To či to bolo bežné alebo nie to neviem, ale myslím si že ostatné príklady neboli až tak novinárský zaujímavé. "Kolikpak to měli na Maltu, Krétu, či Sicilii..? Že by zrovna Mesinská úžina byla tak široká, nebo by Anzio bylo tak příliš vzdáleno..?" Myslím že sa stačí pozrieť na mapu. Kréta je vzdialená od základní v okolí Atén, ktoré Nemci vtedy používali necelých 300 km, čo je ako dúfam uznáš pre naše „kamošky“ dosť veľa. Malta je vzdialená od pobrežia Sicílie cca 100 km. Keďže je ale Sicília dosť hornatá neznamená to ale že práve v tom výbežku mali Nemci použiteľné letisko. Navyše si z hlavy nespomínam, na situáciu, kde by mali pri Malte ciele vhodné pre ťažké bomby nesené práve stukami? Čo sa týka Sicílie, južné pláže, kde prebiehalo vylodenie sú vzdialené od Regio Di Calabria (najbližší výbežok Talianska) cca 170 km a znova nie je isté či tam mali letiská. Navyše bitevné lode (ako vhodný cieľ) operovali ako krycí zväz proti prípadnému vyplávaniu talianskeho loďstva a útoky letectva sa sústredili len proti vyloďovacím a podporným plavidlám. Len u Salerna a Anzia je to blízko. Príklady z roku 1943 a 44 sú ale trochu mimo. Nielenže Nemci upustili od strmhlavého bombardovania silne bránených cieľov, čo lode v roku 43 na rozdiel od roku 40 už boli a používali efektívnejšie metódy ako riadené a klzákové bomby a tiež už hojnejšie používali torpédové lietadlá (Ju88 a He111) ale hlavne letecká situácia bola diametrálne odlišná. Čo sa týka pobrežia kanála, tam mali lietadlá s malým doletom, t.j. Bf109 a Stuky letiská v blízko pri pobreží, s najvačšou koncentáciou okolo Pas de Calais. |
|
|
|
|
|
Jen bych si jeste dovolil poznamenat, ze obecne se udava, ze podhladinovy vybuch pumy vedle trupu lodi neni nejak vyrazne nebezpecny pro plavbyschopnost lodi. Pri pouziti standartnich pum se defakto nejvice uvadi, ze skody napachaly strepiny, ktere dopadly na lod, resp. jeji palubu. Roma je v tomto pripade ne zcela dobry priklad, jednak se jednalo o pumu s vyrazne vetsi nalozi, nez bylo obvykle, jednat exploze pumy probehla hloubeji ve vode a energie vybuchu smerovala ne z boku, ale vice sikmo ze spoda. |
|
|
|
|
|
Co se tyka uderu suk na Marata, presna cisla neznam, ale temer vzdy se mluvi o "nekolika letadlech" z uderne vlny. Proto, ze se jednalo o maly pocet mluvi i fakt, ze jediny zasah touto pumou utrzil Marat, prestoze bylo svrhavano v rozmezi 30-100 pum na den. Nemam doma uz sice mapy, ale jak si to vybavuji, bylo to neco kolem onech 150 km. Rudel letel i se strelcem a temer vzdy se pise o tom, ze jeho stuka byla diky pume pretizena. |
|
|
|
|
|
Algernon: (1015) PC-1400 jsem snad zatim nepocital, nebo ano? Ja uz si to za tu dobu, co jsi tu nebyl, nepamatuji. Algernon: (1016) Nezapominam, ale rec byla o ULTRA. Algernon: (1022) Zatim si vedes vyborne i sam. |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?