Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
|
|---|---|
|
pbradler: Ja vim, ale take vim, jakou mela ULTRA uspesnost desifrovani v te dobe. Predpokladam, ze jsi cetl takovy zaklad, jako "ULTRA tajne"? Tam to myslim docela dobre popisuje co mohli a co nemohli zachytit a desifrovat. |
|
|
|
|
Dzin (1111): Už som tu niekoľkokrát hovoril, že ULTRA nebola tak jednoduchá ako sa z čítania literatúry občas zdá. Niekedy sa podarilo kľúče zlomiť behom niekoľko hodín, inokedy sa to nepodarilo za celé týždne. Bola to istej miery náhoda a čiastočne aj otázka protiopatrení Nemcov (napr. zmeny kódovacich tabuliek). |
|
|
|
|
|
pbradler: (1110) Ale to by vedeli, Jakmile by se vydal rozkaz, ULTRA by ho zachitila. Podobne by se zjistila i koncentrace vojsk v pristavech a jejich nalodovani, pripravy vzdusnych vysadku atd. Britove by se to proste dovedeli s predstihem, at uz za pomoci ULTRA, leteckeho pruzkumu, rozvedky apod. |
|
|
|
|
|
Dzin (1108): Ad 1105: Nie, bavili sme sa pôvodne o tom, že nutnou ale nie postačujúcou podmienkou vylodenia, by bolo zo strany Nemcov dosiahnuť utajenie na takej úrovni aby Angláni nevedeli aspoň presný čas a miesta vylodenia. Ty si tvrdil, že by to z ULTRA určite vedeli, kým ja som trval na tom že to nie je isté, pretože ULTRA bol natoľko komplexný mechanizmus, že sa nedalo dopredu povedať či bude úspešná alebo nie. |
|
|
|
|
|
pbradler: (1106) Tak napisi hned.  Ja si tyden lamal hlavu a likvidoval oci, jak jsem se snazil najit nejake zminky o pouziti tristivych pum proti valecnym lodim a porad jsem byl nervovany, ze k tomu nic moc nemam. To vys, to je tak, kdyz se zde bavime stale o valecnych lodich a najednou prevedes rec na lode civilni.  |
|
|
|
|
|
pbradler: (1104) Ale i ja jsem pocital teoreticky akcni radius. A teoreticky mi proste vychazel maximalne 200 km. Proste zalezi, jak si kazdy upravi podminky pro vypocet. (1105) To ja nevim, co ty povazujes za lepsi mineni...  Ale uplne jsme odbocili od toho, proc vlastne jsme se o tom bavili. A to bylo, ze jsi trval na tom, ze Britove nemeli moc velky prehled o pripadnem vylodeni a tak by Nemci mohli dosahnout prekvapeni, ne? Ale to nani moc pravdepodobne, protoze pripravy na invazi temer neprekrocily stabni planovani a tam kde ano se o tom Britove ihned dovedeli. Takze nejaka necekana invaze nepripada v uvahu. |
|
|
|
|
|
Našiel som nejaké údaje ohľadne umiestnenia Ju87 počas BoB, i keď som to pravdu povediac očakával skôr od Algernona (má bezpochyby k dispozícii viac zdrojov). BoB sa zúčastnili 4 skupiny vyzbrojené Ju87 a operovali z nasledovných základní. StG1 - Ju87R 7-9.40 Angers 9-11.40 St. Pol StG2 - Ju87B 7.40-1.41 St. Malo (Bretaň) StG3 - Ju87B 7-12.40 Dinard (Bretaň) StG77 - Ju87B, Do 17 6.40 - 12.40 Brugge (Belgicko) U skupín v oblasti Calaise, t.j. StG 1 a 77 je orientačná vzdialenosť od Doveru 110km resp. 130km. |
|
|
|
|
|
Dzin (1076): Pokiaľ viem tak Američania v Pacifiku používali proti transportným lodiam (zámerne, nie náhodou) aj trieštivé bomby. |
|
|
|
|
|
Dzin napsal(a) v č. 1075: "Chces nejaka fakta ohledne toho, ze od zari uz Britove meli lepsi mineni, kde bude nasledovat vylodeni? Zkus Hrbka, tam to urcite bude." Čo je to lepšie mínení ? Ich mínení som myslím dostatočne popísal v 1073. T.j. umiestnenie cca 14 div. + 5 div. zál na 650 km ohrozeného pobrežia. |
|
|
|
|
|
Algernon (1091), Dzin (1074): Čo sa týka výpočtu akčného rádiusu, dúfam že ste ma nepodozrievali (aj keď príspevky svedčia o opaku) že myslím iný ako teoretický. Praktický akčný rádius nemá príliš zmysel v našich podmienkach uvádzať, pretože veľmi závisel od konkrétnej situácie a v neposlednej rade aj od počasia. Ale súhlasím že prakticky sa mohol pohybovať medzi 200-250km pre 500kg a 150-200km pre 1000kg. Zaujímavé na tom je, že práve nedostatočný dolet Ju87 hodnotíte ako hlavnú slabinu práve v našej situácii, kým ja ju hodnotím ako hlavnú slabinu vo všetkých ostatných situáciách ktoré citujete na podporu argumentov, že LW nebola schopná účinne zasiahnuť proti RN. V oblasti Kanála sú pritom zo všetkých citovaných prípadov, vzdialenosti cieľov najmenšie. |
|
|
|
|
|
Algernon: (1082) Tak to jsem te spatne pochopil. Zrovna musim rici, ze si z Hrbka nevybavuji, kde to uvadel... Napis zdroj, ja se na to mrknu. A uz nemusis, uz jsem nasel. Dopadova rychlost 244 m/s by mohla docela dobre byt. Procpak se ti zda mala? |
|
|
|
|
|
Jen bych chtel poznamenat, pokud to neni dostatecne patrne z Algernonova (1083) ON Z HRBKA NECITUJE!!!! |
|
|
|
|
|
Milo: (1077) Skvele. |
|
|
|
| Aby som nezabudol, to PETN je pentrit. Je to rovnaká trhavina, aká je v Semtexe. | |
|
|
|
|
Takže, už mám to zloženie trhaviny v PIATe od nemeckých súdruhov. Podľa nich ide o zmes TNT/PETN v pomere 50/50, názov Pentolit, detonačná rýchlosť 7400 m/s. U nás sa táto trhavina nazýva Pentritol. Ak si niekto chce pozrieť rozpravu v originále, je na: militaria-fundforum.de/thread.php?threadid=6... Ten server má občas výpadky. |
|
|
|
|
|
Algy: otázka nezanikla, ja si také veci všímam, len som vtedy ešte nebol na nemeckých diskusiách a tak som sa nemal koho spýtať. Na internete o tom zložení nič nie je. Jasne, navštevujem PXD i Kattarit už dávno, som tam pod tým istým nickom. Len PXD už dodýchalo, tak sme sa všetci presunuli na Kattarit. Link priamo na diskusiu je raketky.ebox.cz/kattdi |
|
|
|
|
| BTW, zloženie tej trhaviny by zaujímalo nielen Algyho, ale aj mňa a možno aj ďalších čitateľov. Nemohol by sa na ten PIAT spýtať niekto, kto navštevuje fóra v angličtine (Gryzlov, Lipton)? Nech sami Angláni povedia, čo tam vlastne dávali. Ja sa spýtam u skopcov, ale pochybujem, že to budú vedieť. | |
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 1078: "P. S. Milo, prosím, potřeboval bych radu od odborníka… Nevíš náhodou, co za „hmotu“ se skrývá pod označením Nobel Explosive No.808? (Nebo také Nobel’s Explosive No 808.) " Budeš sa smiať, ale touto otázkou sa zaoberám už asi rok, odkedy si sa na to spýtal prvýkrát na tomto fóre a potom ešte na fóre výbušninárskom (už si nepamätám, či to bolo na pxd alebo kattarite). Zatiaľ bohužiaľ bez výsledku. Ale to použitie priemyselnej trhaviny sa mi nezdá, nie je vhodná na kumulatívny účinok. Pravda je, že Angláni používali priemyselný dynamit na plnenie protitankových granátov (trhavých), ale na toto asi nie. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 1079: "K tomu bych se chtěl zeptat, co vzdálenost. Zda-li tlak plynů (zřejmě ve stlačitelném prostředí, ne ve vodě — i když tam to asi bude obdobné), nebo účinky výbuchu, jsou při zvětšení vzdálenosti také závislé na druhé mocnině hmotnosti. Tedy, pokud chci dosáhnout stejného ničivého účinku při zdvojnásobení vzdálenosti (kupř. z 8 na 16 metrů), při použití stejné trhaviny, se stejnou brizancí, zda-li také musím zvýšit hmotnost trhaviny s druhou mocninou vzdálenosti." Ten vzťah je r=k.druhá odmocnina z Q, pričom r je vzdialenosť od výbuchu, k je koeficient podľa brizancie trhaviny a Q je hmotnosť thaviny v kg. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 1081: "Milo: Svoje (…) a Tvé příspěvky (1035, 1039, etc.) k účinku výbuchu pod hladinou bych si tedy dovolil pokusit shrnout asi takhle: Účinek je největší spíše tak do 10-20 metrů, ale přitom je záhodno, aby detonační (či rázová) vlna dorazila dříve k terči (trupu lodi či ponorky), než k hladině. V opačném případě, pokud explozew bude relativně blízko hladině (i v případě exploze v hloubce do 5, možná i 10 metrů) bude účinek nižší." Áno, približne tak to je. |
|
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?