Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
|
|---|---|
|
Dzin (506): Dôvodov, prečo sa pri Angličanom pri "Kerberose" tak nedarilo, vidím viacero. 1. Časový stres + moment prekvapenia 2. Nie dopredu úplne jasný cieľ protivníka 3. Rýchle lode 4. Viditeľnosť |
|
|
|
|
pbradler: viz (506).  |
|
|
|
|
|
pbradler: Mas pravdu, kdyz na bitevku dopadne par pum, zase tako skody ji to neudela. Ja si marne lamu hlavu, zda byla nejaka plujici bitevni lod potopena vyhradne utokem stremhlavych bombarderu a mam dojem, ze ne. I to ochromeni zase tak horke neni. Zalezi co zasahnes. Take musis zohlednit pocet zasahu. Ci-li musim jen zopakovat, ucinnost Luftwaffe proti RN bych nejak dramaticky nevidel. O tech torpedovych letadlech napis neco vice, nebo alespon presne odkaz. Ale i tak, 24 toho moc nevytrhne... |
|
|
|
|
|
Dzin (521): Kanál v priestore predpokladaného vylodenia nevyžaduje žiadne extrémne nároky na navigáciu. To nie je ani Nórsko alebo Stredomorie a už vôbec nie Atlantik či Pacifik. |
|
|
|
|
|
Algernon: Ci-li, abych ponekud shrnul tvuj prispevek , jestli jsem te dobre pochopil, take nemas valne mineni o moznostech navigace Luftwaffe nad morem? Ja nemam despekt k navigaci, ale despekt vuci schopnostem Luftwaffe jako celku uspesne operovat nad morem. |
|
|
|
|
|
Giro (517): Myslíš že je veľký rozdiel keď nesieš 1x1000 alebo 2x500 (alebo inú kombináciu) ? |
|
|
|
|
|
Algernon (515): Myslím, že nikto tu neznižuje veľkosť tých statočných mužov ... Ale predsa len porovnávať Atlantik a Kanál je predsa len silná káva. Neviem aký význam by mala astronavigácia, keď vidíš na pevninu na obidve strany a ešte k tomu lietaš za bieleho dňa? |
|
|
|
|
|
Dzin (513): Pátral som po tých bombách a našiel som v skratke tieto údaje. ( Bohužiaľ žiadne údaje o čase odkedy sa začali používať)Typy ktoré by pri bombardovaní bitevnej lode prichádzali do úvahy: SD 500 (SD 1400) – päťstovka pravdepodobne k dispozícii, 1400 asi nie. Vhodný typ pre stredne pancierované ciele, slušná náplň (142kg). Predpokladám že 500 by určite prerazila hornú palubu „R“ aj „QE“, aj keď spodnú asi nie. PD 500 (PD 1000) tento typ bol veľmi pravdepodobne k dispozícii a mal prieraznosť 130-160mm. Jeho nevýhodou bola však malá náplň. PC 500 (PC 1000) – Tieto časovo neviem zaradiť, ale tipujem ich skôr na modernejšie.Ak máte niekto o nich informácie rád sa dozviem viac. Čo sa týka torpédových lietadiel Hrbek uvádza počet 24. Typ nie je uvedený, ale len to že aktívne sa podieľali na akciách proti konvojom v Kanáli. Z tvojho príspevku mám ale pocit, že keby na loď dopadlo zopár 500-viek, nič by sa nestalo. Na to aby si loď vyradil z činnosti ju nemusíš nutne potopiť (aj keď je to najistejšie ). |
|
|
|
| no už třeba jen ten, že letadýlko, ketrý ji nese se trochu víc zapotí ne? | |
|
|
|
|
|
Hartmann (512):Problém o ktorom sme diskutovali bol či Nemci mali v 3Q/1940 k dispozícii 1000kg bomby. Príklad Maratu, ktorý som uvádzal hovoril že v 3Q/1941 ich už mali a bombardovali nimi námorné ciele. Nič viac, nič menej. Keďže som o tom viac informácií nenašiel, dúfal som že sa to dozviem. Mohol by si vysvetliť v čom je podstatný rozdiel medzi bombardovaním 500 kg a 1000 kg bombou okrem toho že ju musíš vypustiť vyššie (pri strmhlavom bombardovaní) a že to trocha viac zadymí ? |
|
|
|
|
|
giro.c: Je to reakce na tvuj (494) |
|
|
|
|
|
pbradler (507): Naprosto spravne. Marat byl zasazen 1000 kg pumou 23.9.1941. Tento den je prvni, kdy byly tyto pumy (1000 kg) pouzity proti namornim cilum (pokud je mi znamo)... Mam dojem, ze uz to tu psal Algernon, ze v teto dobe (leto, podzim 1940) Nemci torpedove letouny nevlastnili. Miny, jestlize by Nemci dokazali zaminovat pristupy k La Manchi tak, ze by je RN nebyla schopna prekonat, neni logicke predpokladat, ze by RN byla schopna Kanal zaminovat tak, ze by byl pro nemeckou invazni flotilu neprujezdna? A kdyby se RN pres minove uzavery dostala, tak ji tech par torpedoborcu a pobreznich del nezastavi. Pobrezni dela mohou dobre odstrelovat lode podporujici vysadek, ci-li chranit pobrezi, ale tim to asi tak hasne. Nejaka vyraznejsi pomoc invaznimu lodstvu z nich neplyne. (508) Ja si rikal, ze radeji usetrim praci tem, kdo by chteli "rybnikem" argumentovat. |
|
|
|
|
Pbradler: Už jsem to psal, že možnost použití 1000 kg bomby Němci bylo pouze teoretické, tuto možnost nelze používat jako reálný a praktický argument. Zjednodušeně řečeno, běžný pilot by se s ní zabil aniž by se dostal k útoku. Příklad Maratu v Leningradu je argument stojící na hliněných nohou, neboť šlo 1) o nehybný cíl 2) o událost na konci r. 41, tj. rok po událostech, o kterých se tu bavíme 3) o nálet provedený v naprosté letecké nadvládě 4) o nálet provedený jedním z nejlepších pilotů Luftwaffe |
|
|
|
| Dzin v 503 myslíš prosimtě co? | |
|
|
|
|
|
Dzin (506): Tak si ma dostal. Chcel som totiž napísať na tému nepotrebnosti znalosti námornej navigácie nad "rybníkom" a už si ma s predstihol v argumentácii. |
|
|
|
|
|
Dzin (505): Pokiaľ viem tak mali aj 1000 kg bomby, napr. Marat bol v Leningrade takýmito bombardovaný v 41. Ďalej sú tu dve letky torpédových lietadiel a potom míny, ponorky a pobrežné delostrelectvo. Myslím že by toho bolo dosť ak by sa nejaká veľká loď vydala na sólo. Ďalšia vec je že by pravdepodobne priplávali zo severného mora (pretože tam boli situované) a museli by preplávať najužším miestom kanála (kde sú navyše plytčiny). Myslím že s tej strany by naozaj nebolo ťažké zamínovať prístupy. Bezkontaktné zapaľovanie: O.K. Ja som tvoju poznámku v (492) chápal tak že myslíš „distanční roznětku“. BTW „doutnák“ sa používal dlho aj preto, že ešte nebol vynájdený nárazový zapaľovač. |
|
|
|
|
|
pbradler: Jeste k tolik omilane schopnosti Luftwaffe uderit proti Royal Navy. Co kdyz by jeji uderne svazy vubec soustredeni lodi RN nenalezly? Idealne vem treba propluti Scharnoorsta a Gneisenaua La Manchem. Proti nim vyslalo Bombardovaci velitelstvi 242 letadel. Jejich poloha byla znama od pruzkumu, takze by jejich napadeni nemel byt zdanlive problem. Jenze, vyslani piloti v drtive vetsine nebyli vycviceni v navigaci nad morem a cile jich dosahlo 39, tj. mene nez 20 procent. uplne stejne by na tom byli i letci Luftwaffe. Takze pokud by jsme pouzili tento priklad, z kazdych 100 vyslanych letadel by se jich utoku zucastnilo ani ne 20. Mas uplne stejne vychozi podminky, lode v Kanalu resp. u pobrezi Britanie (v nasem prikladu to bylo pobrezi Belgie a Nizozemi), tedy podobna priletova cesta, sledovani a oznaceni pruzkumem a piloti neznali navigace nad morem (to na Luftwaffe v roce 40 plne sedelo, s drobnou vyjimkou X. sboru). Ci-li, jak vidis, jejich schopnost uderit na RN byla silne limitovana. |
|
|
|
|
|
pbradler: Priznivejsi okolnosti pro Luftwaffe, aby vyhrala BoB by muselo byt jeji trojnasobne zvetseni, minimalne. Opet, jde o to, vylakat RAF. Tohle uz jsem tu psal. Tu nevylakas, pokud na ni nebudes utocit... najdi si to nize. Tobe se zda 102mm (80mm) moc malo? Proti 250kg pumam je to dost, staci i na 500kg, ktere navic nesly mene. Add Warspite u Salerma. Opet, bereme rok 40, ne rok 43 a kluzakove pumy o hmotnosti 1.5 tuny. Vice lodi a vice cilu pro Luftwaffe? A k cemu jim by to bylo, kdyz je nedokaze potopit? Jak demonstrovala v te dobe. Co se tyka ULTRA, o Seelowe neprinesla podstatnejsi info, protoze se o nem nic do eteru nedostalo. V pripade invaze by zacal cili radiovy ruh na toto tema, hlavne co se Luftwaffe tyka a bylo by informaci habadej. Takze v pripade serioznich priprav na vylodeni by to ULTRA zaregistrovala a vse by bylo znamo v dostatecnem predstihu. Bezkontaktni zapalovani je stare jako delo samo. Driv to delalal pomoci delky doutnaku a ve WW2 to bylo zapalovacem, ktery se nastavil za jak dlouho ma privest granat k vybuchu. Neni v tom apsolutne nic noveho. Podobne fungovali veskere protiletadlove (nejenom ony) granaty te doby. Proste se muselo nastavit, za jak dlouho vybuchnou. Meli je vsechny armady od zacatku valky zcela bezne. Pro predstavu, je to uplne stejne, jako s teroristickou pumou pridelanou na budik. Nastavys cas a az zacne budik zvonit, privede ke kontaktu rozbusku a ta odpali pumu. Podle balistickych tabulek a charakteristik cile zjistis dobu letu, provedes nastaveni a strilis. |
|
|
|
|
|
Tom: No jeje, mas uplnou pravdu. Podobne jsem psal ve svem clanku, ale lidi si to asi neprectou, ci mi neveri... |
|
|
|
|
|
giro.c: Pokud vim, tak jejich "ucinek" spocival spise v tom, aby narusil sestavu naletavajicich letadel a tim jim co nejvice znemoznil koordinaci naletu. |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?