Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
---|---|
Algernon: Ale nevyuzili ho v takove mire do te doby za valky. Alespon o tom nevim. Vyvoj a praxe jsou preci jen ponekud neco jineho. Navic ja osobne mluvim v nemeckem pripade take o "nemoci z vitezstvi". V te dobe si moc hlavu nelamali a nektere veci nebrali tak vazne, jak by meli. | |
|
|
Podle me je to prave z onoho defenzivniho pojeti BoB z pohledu Britu. Nemci do te doby pouze utocili a nebyli v roli obrance zatim nikdy. Proto si myslim, ze nemohli v te dobe dostatecne dobre ocenit vyuziti radaru v defenzivnim zpusobu boje. | |
|
|
Algernon: Skúsim upresniť otázku, aj keď si už na väčšinu odpovedal. 1. Boli radary v tej dobe (prípadne na ktorej strane) schopné podať kompletné údaje t.j. smer, vzdialenosť, výšku, rýchlosť prípadne aj približný počet útočníkov ? (alebo len niektoré z nich, prípadne len za určitých podmienok) 2. Mali obidve strany (v roku 1940) varovný radarový systém centralizovaný tak, že boli schopní navádzať stíhačov rádiom na bombardovací zväz, prípadne podať širšie informácie (samozrejme ak odpoveď na 1. je áno) ? Otázka vychádza z toho že som niekde v memoárovej literatúre vyčítal, že stíhači RAF počas letu dostávali z riadiacej veže pomerne presné informácie o nepriateľovi, z čoho vyvodzujem že to mohlo byť jedine informácie z centrálneho strediska, kde sa zhromažďovali údaje z radarových staníc a vizuálneho prieskumu. 3. Ak nie sú detailné informácie o nemeckom systéme, možno by pomohla informácia z literatúry či sa pokúšali už v 40 nejakými taktickými finesmi narušovať britský varovný systém (napr. zhustením zostavy bombardérov, prízemný letom (aj keď tuším že Briti mali aj low altitude radar menšieho dosahu)). Z toho by sa dalo čiastočne vydedukovať aké boli ich skúsenosti s vlastným systémom. |
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 653: "Je skutečností, že obecně připisované dosti nevalné hodnocení německých schopností využívat radar pochází spíše ze (skutečně nevalného) systému navádění nočních stíhačů, až do podzimu roku 1943 nepříliš účinnému." Presne to ovplyvnilo aj môj názor. Algernon napsal(a) v č. 653: "... absolutně nebere v potaz skutečnost, že v Bitvě o Británii Němci nebyli v pozici obránce" Jasné. Ja som v pôvodnej otázke ani nemal na mysli použitie radaru pre útočnú činnosť (napr. varovanie bomb. zväzu pred napadnutím stíhačmi). |
|
|
|
mato: A myslis si, ze by masivni nalety na radary neceho dosahly? To by museli stahnout letadla z utoku na RAF a tim by vzrostly jejich ztraty. To je prave ta otazka, jestli by to bylo pro Nemce unosne. Na radary poslali co mohli a nebylo to nijak efektivni. Navic, He111, Ju88 ci Do 17 nebyly tak presne, aby se dokazali prosadit proti bodovemu cili jako radar a Ju87 byly velmi bezbrane proti britskym stihacum. A pokud by jim pridelili silnejsi stihaci ochranu, meli by zase vetsi ztraty u svazu, utocicich primo na stihace RAF. | |
|
|
To SK: Battle of Britain! Takhle to vypadá jako ukončená bitva. | |
|
|
Hral niekto staršiu hru Battle off Britain? Šlo o letecky simulátor, ktorý obsahoval aj strategickú čast - mohli ste rozdeliť nemecké letectvo na jednotlivé ciele (radary, konvoje, tovarne letiska ...), určovať na ktoré miesto(bola tam mapa Británie) a po akých letových trasách majú prebiehať nálety(samozrejme v dolete), prideliť bombarderom ochranu a to ako majú chrániť stíhačky bombardéry...Určovať počty sprevádzajúcich stíhačiek...Mne sa vždy po intenzívnych náletoch na letiská, radary s tým, že som dobre kryl bombardéry Británia vzdala (teda vypísalo to, že mohlo byť uskutočnené vylodenie...). Je to len hra ale... | |
|
|
Algernon (646): Otázka je, či nemecký systém tej doby bol tiež tak centralizovaný alebo nie, pretože to je výrazný bonus k účinnosti, najmä ak ide o strategickú kampaň ako BoB ? A či využíval aj na navádzanie stíhačiek, alebo slúžil len ako čisto varovný ? |
|
|
|
Vytizena bola koli tomu ze briti uz vopred vedeli kam a kolko maju poslat stihaciek.A o to mi ide.Keby sa nemcom podarilo vyradit radarovu siet tak by sa briti museli spoliehat na hliadky a to by ich ako som o tom uz raz pisal urcite viac obmedzovalo.Proste, podla mna si nemci v tomto ohlade nevybrali dobru taktiku.A to uz nehovorim o bombardovani Londyna ktore bolo prioritne az do konca vojny(V1,V2) | |
|
|
Jde i o to, ze kdyby se soustredili na vyrazeni radaru, nemohli by stejnou silou utocit na RAF. To by melo za dusledek zvetseni jejich ztrat a vysledek by byl nejisty, jak poukazuje Algernon. Svou roly urcite i sehralo podceneni radaru, ale nebylo to tak vyrazne, jak se mnohdy uvadi. Nebylo jim take mozno venovat tolik casu, protoze Luftwaffe byla znacne vytizena bojem s RAF. | |
|
|
Algernon (644): O.K. Myslím si ale, že hlavný dôvod preprušenia útokov bolo najmä nepochopenie dôležitosti a účinnosti tohto systému včasnej výstrahy. Bolo to predsa len prvé použitie. |
|
|
|
Algernon (642): A čo Ju88 ? Tie mali dlhší dolet. | |
|
|
To Dzin:Ono tu skor islo o to ze nemci si prilis skoro povedali ze letecke nicenie radarov je malo az neefektivne.Preto tomu nevenovali taku pozornost a vytrvalost a hlavne letecke prostriedky.Londyn bol krajsi ciel. | |
|
|
Bart S. napsal(a) v č. 633: "Ke špičce ano, ale ne k apsolutní světové špičce." A co je tedy podle Tebe ta světová špička z června 1940? Těch pár Bf 109E-3 nebo nějaký jeho předchůdce? A přečti si po sobě, co píšeš, občas to bije do očí. guano napsal(a) v č. 635: "Tom: Tak sorry..... " To víš, no, já to chtěl slyšet od nějakého místního fanouška Luftwaffe |
|
|
|
mato: vzhledem k tomu, ze to nedokazali, pak ano. | |
|
|
No pokud měli němci stíhačky, tak stky krytí měli.Jindy asi ne. | |
|
|
Ale to by v tom d-520 nesmel sediet francuz. A hej,chcete mi povedat ze nemci by nedokazali kryt stuky len k radarom vcasnej vystrahy?A nemuseli by to byt len stuky. |
|
|
|
D-520 byl ve sve dobe stroj vrcholne urovne. | |
|
|
Tom: Tak sorry..... | |
|
|
No jestli to bereš takhle tak k tomu nemůže me nic dodat |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?