Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?
|
|
|
|---|---|
|
pbradler: (842) Tohle uz jsme probirali. Jaka je pravdepodobnost zasahu pri horizontalnim letu valecne lodi, ktera manevruje? A pokud s ni budu bombardovat stremhlave, uz nebude mit takovou pruraznost. Sice si to uvedomujes, to je hezke, ael proc potom s tim nepracujes? |
|
|
|
|
Jaro napsal(a) v č. 846: "Ten doppler je hlavne na meranie rychlosti, nie? Ak ma radar fungovat len na tomto primcipe, potom ako moze vidiet nepohyblivy (alebo velmi pomaly ciel? Aspon nas v skole ucili, ze dopplerov jav je zmena frekvencie odrazeneho signalu umerna rychlosti pohybu ciela." Ano a preto sa doppler pouziva na lietadlach a vrtulnikoch, aby rozoznali ciele "oproti zemi" a ten prispevok mal vyprovokovat Dzin-a k nejakej milej protiakcii, ale ocividne sa zdrzal, skoda... |
|
|
|
|
pb radler (842) jak chseš ale trefit ze 4000 metrů pohybující se loď. to už by musel bejt docela šikovnej bombometčík. Algy (842) souhlas Jaká je podle vás výška, z které se dá loď zasáhnout pumou na 100%? |
|
|
|
|
|
Tom (847): Súhlas. Kvalita posádok bola rozhodujúca. Kým v GB bolo všetko čo súviselo s námorníctvom priorita č. 1 v Nemecku to bolo na okraji záujmu. |
|
|
|
|
pbradler napsal(a) v č. 840: "Myslíš, že He115 vyzerali napríklad v porovnaní s britským štandardným palubným Fairey „Swordfish“ až tak hrozivo nepoužiteľné ?" Swordfishe se ale mohou pochlubit značnými úspěchy v roli torpédových letounů. O He 115 se to říci nedá. Ale spíš to bylo také o kvalitě posádek, Němci prostě někoho jako Wiliamson nebo Esmonde neměli. |
|
|
|
|
Vlnova dlzka ma vplyv hlavne na rozlisovaciu schopnost radaru, samozrejme cim je vlnova dlzka mensia, tym presnejsie dokaze "nakreslit" tvar ciela, pripadne pocet drobnejsich cielov. Na merani vzdialenosti sa to asi velmi neprejavi, ked uvazujeme vzdialenosti radovo kilometre. Ale jednoznacny nazor, ci je lepsiich 10 cm, alebo 81,5 cm asi tazko zaujat. Treba totiz podla mna uvazovat dve veci. Jedna je rozlisovacia schopnost a druha, nie menej podstatna technicke moznosti konstrukcie vysielasa a prijimaca. Vysielac radaru potrebuje dozt znacny vysokofrekvencny vykon a vyrabat vykonove elektronky na vyssie frekvencie bol este v tej dobe trochu problem. Teda 10 cm radar asi vedel technicky pracovat s mensim vykonom ako 81,5 cm co sa asi prejavilo na dosahu. Ten doppler je hlavne na meranie rychlosti, nie? Ak ma radar fungovat len na tomto primcipe, potom ako moze vidiet nepohyblivy (alebo velmi pomaly ciel? Aspon nas v skole ucili, ze dopplerov jav je zmena frekvencie odrazeneho signalu umerna rychlosti pohybu ciela. |
|
|
|
|
|
Dzin a Algernon: dejte si po hubě a je klid. To jsem teda tvědav jak dopadne ten sraz....Dzin bude metat půlitry a Algy zase dvoudecky že? |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 789: "Argument uvedený v 556/3 mi přijde poněkud mimo — zeptám se takhle: Kolikrát se Němcům podařilo prorazit bombardováním pancéřovou palubu ať na lodi třídy QE, R, nebo jakékoli jiné britské bitevní lodě použité za 2nd WW?" Podarilo sa im ho preraziť pri Salerne, kde Warspite dostala zásah PC 1400-X do kotolne a musela byť z bojiska odtiahnutá. Preto sa mi nezdá, že je argument 556/3 mimo. Pre mňa je stále otázkou prečo by u nových konštrukcií zvyšovali hrúbku pancierovania paluby, keď to bolo v dobe keď zápasili (VB to aj dodržovala) s obmedzením na výtlak a (Rodney aj KGV má palubu o 50% silnejšiu) keby považovali horizontálnu ochranu dostatočnú ? |
|
|
|
|
|
Dzin, Algernon : Čo sa týka útokov nemeckých lietadiel na anglické bitevky, spomínam si okrem zmieňovaného Salerna len Krétu, kde boli tri zasiahnuté, Valiantu sa nič nestalo, Warspite dostal 250kg z Bf109 (vyradené celé pravobočné PL delostrelectvo, 100 mužov straty) a Barham neurčenú bombu a vyradenie veže Y. Podotýkam, že preletové vzdialenosti boli v blízkosti maximálneho akčného rádia daných typov. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 790: "Súhlasím s uvedeným výkladom až na to hlavné, či bola horizontálna ochrana dostatočná Dovolím si nepochybovat. :o)" Sám si uviedol argument, že granát Bismarcka mal prieraznosť 170mm. K tomu som uviedol v (556) prečo podľa môjho názoru nemali lode postavené počas WWI dostatočnú horizonálnu ochranu (menšie uhly dopadu pri súbojoch na menšie vzdialenosti) a prečo všetky moderné konštrukcie (medzivojnové a WWII) ju mali cca 1,5-2 násobnú.Čo sa týka bomby, ktorú som tam uvádzal (PD500), tak tá bola určená na horizontálne výškové bombardovanie (nad 4000m) kde dopadová rýchlosť bude zaiste blízka M1 pri uhle dopadu blízkemu 90 stupňov. Na druhú stranu ale uznávam, že to nie je munícia príliš vhodná na bombardovanie pohyblivých námorných cieľov. Ešte k hodnoteniu prieraznosti: Samozrejme si uvedomujem, že údaj o prieraznosti nemožno brať absolútne (viď spomínané ďalšie nepacierované paluby, nosníky a pod.) Ale môže to slúžiť na orientáciu, či je daná munícia schopná spôsobiť ťažké poškodenie lodi s dostatočnou pravdepodobnosťou. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 792: "a navíc Němci ztráceli i zkušené piloty, které nahrazovali nováčkové (tudíž kvalita šla v průměru dolů). Naproti tomu Britové na tom byli s kvalitou pilotů pořád stejně, nebo alespoň ne hůře (a na rozdíl od Němců stejně neměli moc bojových zkušeností, ale ty postupně získávali)." K tomu by som len dodal že je to klasická schéma, kde brániaca strana má výhodu (pokiaľ sa bojuje na jej územím), že piloti preživší zostrelenie sa pekne krásne vrátia k jednotke a pokračujú v boji (bohatší o skúsenosti), kdežto piloti útočiacej strany putujú do zajateckých táborov. |
|
|
|
|
|
Algernon napsal(a) v č. 788: "A o tom, že by snad torpédové He 115 mohly posloužit k „doražení“ poškozených válečných lodí RN, tak o tom nemůže být ani řeči." Myslíš, že He115 vyzerali napríklad v porovnaní s britským štandardným palubným Fairey „Swordfish“ až tak hrozivo nepoužiteľné ? |
|
|
|
|
|
Algernon 793, 794, 795: Dik za vyčerpávajúce informácie. |
|
|
|
|
|
Dzin napsal(a) v č. 782: "Jsem si prosel tvuj (470) a nejak jsem nepochytil, kde zde pises neco o ucinosti naletu bombarderu Luftwaffe, resp. jejich pum a schopnosti pomoci nich vyradit/potopit, na bitevni lode??? " Nezaškodí malá rekapitulácia. V (769) sa pýtaš úspešnosť nemeckého letectva proti hladinovým lodiam (podotýkam žiadne bitevky). Odkazujem ťa (771) na príspevok č. 470. Ty odpovedáš (772) pozri si reakcie na 470. Ja tvrdím (774) že som reakcie na č.470 nenašiel. Ty sa pýtaš ako dokazuje č.470, že boli schopné potopiť bitevky ? Teraz naozaj neviem kdo pije viac ?  |
|
|
|
|
|
no hovorime sice o radare, ale vysku zmerias ako? |
|
|
|
|
|
Neviem co sa tu bavite o radaroch, tie britske z WWII a vlastne aj nemecke sluzili len ako hlasky, pretoze jedine co dokazali, bolo zistit objekt/y ich smer a vzdialenost, podla toho sa dala urcit aj rychlost, pretoze to je draha za cas, vsak? Ale o radare sa da hovorit az v pripade pouzitia dopplerovho efektu, potom je to zariadenie k niecomu, dovtedy to bola "hlaska z dobrym dalekohladom :)" a vzdy sa na ciel aj tak museli pozriet oci cloveka... |
|
|
|
|
|
Ci-li, ze dokaze snimat daleko lepe i za zhorsenych podminek (pocasi, ruseni atd.)? |
|
|
|
|
|
A amplituda by se na tom mela projevit, ze cim menci, tim menci ruseni resp. neprestnost mereni? |
|
|
|
|
|
Jinak, pokud si pamatuji RAZ, tak tam nam rikali, ze se vzdalenost meri podle, eh... casove prodlevy impulzu? |
|
|
|
|
|
Taky koukam, ze by nejaka autocenzura??? |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII všeobecně
- > Bylo vylodění v Británii v roce 1940 možné?