Střední tanky 2. světové války
|
|
|
|---|---|
|
Nemetko : Čo konkrétne ti nieje jasné o úsťovkách? Tož,keď nevieš nájsť odborné vysvetlenie,skús laické vysvetlenia... Tu máš jedno všeobecné: Použitie úsťovky závisí od množstva parametrov samotnej konštrukcie zbrane,vrátane brzdovratného zariadenia a jej lafetácie,vrátane parametrov náboja.Suma sumárum sú to čisté výpočty a hodnoty,z ktorých vyvodzuje použitie,či nepoužitie tejto kompenzačnej pomôcky. Týmto (mojím)zdôvodnením u mňa záujem o teóriu padá...výpočty ma nelákajú. |
|
|
|
|
|
v prispevku 1851 si zhanal odbornika a ziadny sa neobjavil |
|
|
|
|
|
knihy, web stranky, obsiahly podpisany email, to je zdroj  Ale nie diskutovalo sa tu niekde o prechodovej balistike a ustovkach? Ja som nic nenasiel... |
|
|
|
|
Klidně můžeš, já se zlobit nebudu a dokonce to ti i autorizuji. Jinak máš ale smůlu, že jsem přišel o část sešitu s přechodovou balistikou...  |
|
|
|
|
|
no ja osobne skor zhanam podklady o delostrelectve celkovo,a som celkovo spokojny, az na jednu vec... nic o co by som sa mohol opriet pri objasnovani "prace" ustovej brzdy a dovodov preco ju pouzit/nepouzit... a v clanku asi nemozem napisat, "Dzin mi povedal, citujem: ..." |
|
|
|
|
|
nemetko: Jo tak, já si jen myslel, že sháníš podklady pro rozáshlý článek o kvalitách jednotlivých PT kanonů. :o)) Mimochodem, podle toho vzorce to vychází docela s obstojnou přesností.  |
|
|
|
|
|
Dzin: coze? nie ja som sa snazil niekolkym horlivcom vyjasnit ze aj zjednodusenie ma vyznam, ale ako pozeram, pbradler je cely zeravy prepocitavat prieraznosti za zapocitania vsetkych vplyvov a nepaci sa mu zjednodusovanie |
|
|
|
|
|
nemetko: Copak, chceš si začít počítat? |
|
|
|
|
|
pbradler ja netvrdim ze sa to tam nezapocitava...tvorba panciera a granatu je veda... Ja to zjednodusujem na co najprijatelnejsiu mieru aby to bolo pochopitelne... |
|
|
|
|
Nemetko (2019): Ak ale nevezmeš tieto faktory do úvahy celý vzorec ktorý dostaneš je na ... . Nemysli si že pri experimentoch sa toto všetko neberie do úvahy. |
|
|
|
|
|
Všeobecne snahou vývojárov panciera je taká konštrukcia, ktorá dokáže prijať čo najväčšiu časť kinetickej energie projektilu bez toho aby sa narušila jeho vnútorná štruktúra. Zjednodušene keď uvažujeme podkalibrový granát dochádza pri dopade ku kombinácii dvoch javov: Najprv vzhľadom na to že hustota energie je pri dopade vysoká, väčšina energie projektilu sa mení na tepelnú energiu, čím dochádza v mieste vstrelu k taveniu panciera (tzv. hydrodynamické prebíjanie). Vďaka tomu je časť energie premenená na mechanickú prácu pomerne malá. S "postupujúcim časom" sa podiel energie premenenej na teplo zmenšuje, pancier si vďaka tomu začína zachovávať svoje mechanické vlastnosti a výrazne rastie podiel energie odobranej projektilu vo forme mechanickej práce. |
|
|
|
|
|
Keby sme mali brat do uvahy vsetky vplyvy, tak mame 5-10 prispevkov na plno vyplnenych, ale take hlavne, "spicatost" granatu, uhol dopadu, velkost pancierovej dosky, kvalita materialu granatu, kvalita panciera, homogennost panciera, granatu, etc etc je toho vela a aj vplyvy pocasia |
|
|
|
|
|
Aby som nezabudol, ak sa bavíme o WWII tak letiaci náboj "vlastní" ešte pomerne slušné množstvo energie v rotácii projektilu. |
|
|
|
|
|
najdolezitejsi je ten dzinov vzorec, ostatne su len take recicky popularizacne |
|
|
|
|
|
Nemetko (2014): To čo sa snažíš naznačiť je už ale samotný priebeh prebíjania, ktorý sa riadi ďaleko zložitejšími vzťahmi. |
|
|
|
|
|
Ak uvažujeme náboj letiaci po plochej balistickej krivke (pre zjednodušenie vodorovne) tak má len kinetickú energiu (tu je zjednošený vzorec vzorec ek=1/2*m*v^2 (píšem to spamäti tak ma nezastrelte ak sa mýlim )). Takže jednoznačne súhlas s Jarom. |
|
|
|
|
|
Zjednodusene som chcel povedat toto: vzorec pro výpočet průbojnosti je tloušťka probitého pancíře je rovna dopadové rychlosti krát odmocnině hmotnosti střely lomeno ráži střely na 0.75 krát koeficient k (v něm je obsažen tvar střely apod.). To celé na 1/0.7. |
|
|
|
|
Nemetko 1991: "Energia ktoru naboj ma je scitanie kinetickej energie (ako rychlo naboj leti) a potencionalnej energie (vaha granatu ktora dost zavisi od raze)" Mam to chapat tak, ze hmotnost nema vplyv na kineticku energiu? Teda nas to na fyzike ucili trosku inak. A ako si to myslel s tou potencialnou energiou som celkom nepochopil. Potencialna energia je predsa priamo umerna hmotnosti a vyske, v akej sa predmet nachadza. Ked zoberiem nejaku strelu, tak jej okamzita potencialna energia je len cast kinetickej energie (ziskanej pri vystrele), ktora sa premenila na vysku pocas letu. |
|
|
|
|
|
|
DuGalle: (2008) Dobře, tak už tě obecně provokovat nebudu. |
|
|
|
|
|
Algernon - viem o finoch a ich StuG och, tie mali niektore casti zaliate betonom, a nieco oblozene brvnami |
- Home
- > Diskuzní forum
- > Obrněná technika
- > Střední tanky 2. světové války