Knihy a časopisy o 2. světové válce a vojenské historii
|
|
---|---|
stanley: len by som chcel vedieť odkiaľ pochádzate, či z ČR alebo SR. Lebo dnes veľmi málo Čechov ovláda Slovenčinu tak, aby s ňou mohlo bez problémov komunikovať. | |
|
|
Andy (1338), a nie je to jedno? Třeba je to tím, že pocházím z vymírajícího druhu Čechoslováků z přesvědčení, takže m.j. považuji ovládání obou jazyků za samozřejmost a je mi jedno, který právě používám. | |
|
|
stanley: ďakujem za vyvrátenie mojich chybných informácií. A malá otázočka. PRečo v jednom príspevku píšete česky a v druhom zasa po slovensky? |
|
|
|
Andy napsal v č. 1336: "údaj o Vašom veku" Moja chyba, že som ho uvádzal. Na netu sa tyká bežne, ja osobne to považujem za samozrejmosť. Takže žiadne ospravedlnenia, hej? K vernosti prísahe: môžeš mi veriť, nakoniec nájdeš to v odbornej literatúre. Zožeň si v knižnici Vojenské dejiny Slovenska IV (1914-1939). S tým nemala životná úroveň čo robiť, nesmieš to posudzovať dnešnými očami. Slovenské jednotky: vráť sa k príspevku 1334 - uviedol som ti tam dva slovenské pluky, pričom ten druhý - 12. mal aj slovenskú veliacu reč (či aj 7. Tatranský, to neviem). Na myšlienku jednotného politického čs. národa pripadol a jej otcom sa stal Štefánik. Išlo práve o ten politický - víťazné mocnosti ani netušili, že Slováci existujú- musíš si uvedomiť, že až v čase černovskej vraždy 1907 sa o Slovákoch začína rozprávať (napr. Heyduk, Seton-Watson, Björnson) a tých niekoľko rokov do vojny nestačilo ani samotným Slovákom, aby sa dostatočne národne upovedomili - ako prisťahovalci do Ameriky spravidla hlásili národnosť uhorskú, nie slovenskú! Na pravoslávie prestupovali príslušníci Českej družiny - v prvom rade českí predvojnoví usadlíci v Rusku. Neskôr, pri formovaní légií, to určite žiadnou podmienkou nebolo. |
|
|
|
stanley: ehm, cítim sa dosť blbo keď si uvedomím, že ja "malý sopliak" Vám tykám, ale až teraz som zistil údaj o Vašom veku. V ďalšej komunikácí teda radšej uprednostním Vykanie. Ešte raz pardon . | |
|
|
stanley: 1. prepáč, tej vete som pochopil zle 2. Niesom si zrovna istý, či Slováci až tak dodržiavali prísahu panovníkovi. Ako uvádzaš, prísahu ťažko mohli porušiť dôstojníci z vyšších kruhov, ale pochybujem, že radový občania Horných Uhier, ktorý mali obrovské nedostatky v životnej úrovni boli spokojný so súčasným stavom monarchie (to sa odrazilo aj na obrovskom vysťahovalectve väčšinou do USA, kde žilo vyše 600 000 Slovákov!!!). K tomuto by som rád ešte povedal, že podľa môjho názoru bolo posledných 5 rokov vlády staručkého Františka Jozefa už iba formálnym. Väčšiu moc na Slovensku mali podľa mňa uhorských poslanci v ríšskej rade a premiér Tisza a to aj napriek tomu, že cisár bol zároveň aj uhorský kráľ. 3. Uvádzaš, že Slováci dokázali vytvoriť kvalitné bojové sily aj keď v obmedzenom počte. Práve preto, že o tom v spomínanej knihe ZBOROV 1917 nič neni, som na začiatku diskusie uviedol, že ma mrzí, že sa autor venovali iba českým dôstojníkom, českým jednotkám (aj keď boli označený/é ako československé). Napríklad u boja u Bachmača autor vyzdvihol výkon celej brigády, pričom tesne predtým bolo písané, že podstatnú väčšinu jednotiek tvorili Česi. O úspechoch Slovákov ani zmienka. V tejto súvislosti by som sa chcel opýtať, či nevieš či boli slovenské jednotky organizované do samostatných čát alebo družstiev (prípadne roty, ale pochybujem, že dosahoval počet Slovákov tabuľkový počet jednotiek v jednej rote), alebo či boli roztrúsené medzi Čechmi (v takom prípade by úplne medzi Čechmi zanikla ich slovenská národnosť (treba pripomenúť, že Masaryk poznal iba jeden československý národ, čo je podľa mňa úplný nezmysel). 4. Autor v knihe uvádza, že väčšina dobrovolníkov, ktorý vstupovali do vojska v Rusku musela prejsť pred revolúciu na pravoslávnu vieru. |
|
|
|
Andy, já jsem nenapsal, že Češi byli kvalitnější vojáci, naopak, napsal jsem
stanley napsal v č. 1327: čímž jsem myslel na jejich bojové kvality bez jakékoliv ironie. Problém byl jinde. Slováci jsou národ založený silně konfesionálně, monarchie byla z jejich hlediska vlastně dílem božím, přísaha panovníkovi měla tak silný náboženský dopad, že její porušení bylo pro Slováka podstatně těžší než pro Čecha. Velmi si to uvědomovali vzdělanější Slováci, zpravidla důstojníci, ovšem těžko to mohli - sami jako zajatci nebo dezertéři - ovlivnit. Ovšem tam, kde se to podařilo, vznikaly kvalitní bojové síly - připomínám např. 7. pluk Tatranský, 12. pluk gen. M.R.Štefánika nebo osoby, které nějakým způsobem výrazně vstoupily do dějin (kpt. Viest, kpt. Čatloš etc.). Slováci se velmi osvědčili právě v zadržovacích bojích proti Němcům u Bachmače, ale třeba i na Sibiři. Problémem pro ně ale bylo např. to, že si museli slovenskost svého pluku vyvzdorovat, protože jen těžko nacházeli u velení legií pochopení. Svou roli v počtu Slováků - legionářů možná (ale to nemám zpracované) sehrávala i příslušnost k víře: evangelíků byla na Slovensku výrazná menšina, ale byli podstatně aktivnější. Převaha katolíků byla přece jen pod těžkým vlivem někdy až ultrakonzervativní výchovy, takže se od nich taková aktivita jako od evangelíků prostě očekávat ani nedala. "Slováci vedeli na bojiskách légií "vytiahnuť" |
|
|
|
Dostala sa mi do rúk kniha BERLÍN 1945 KONEČNÉ ZÚČTOVÁNÍ od Karla Bahma a môžem povedať, že sa ju oplatí kúpiť. Sú tam síce pasáže o veciach, ktoré sú už známe aj tým, čo sa o WW2 zauimau iba povrchne, ale napríklad aj spomienky Guderiana na to, ako po ňom a po Speerovi Hitler ziapal, keď mu povedali, že vojna je prehratá. Ďalej ako stratil Adolf nad sebou kontrolu keď mu Guderian oznámil, že by bolo dobré stiahnuť jednotky z Nórska, Kurónska a Talianska k obrane nemeckých hraníc. Hitler mal vraj hodinovú prednášku (samozrejme, že reval ako zmyslov zbavený) a Guderianovi odporúčil pobyt v blázninci. Je tu celkom podrobne opísaná protilietadlová obrana Berlína a na konci bojová zostava Červenej Armády a Wehrmachtu. | |
|
|
AJ z toho, že v československej brigáde u Zborova a neskôr v prvej a druhej československej streleckej divízií neboli Slováci skoro žiadny, takže ani vlastne svoje kvality ukázať nemohli. To bolo asi v tom, že českí zajatci z c.k. armády sa do dobrovolného vojska hlásili podstatne častejšie (treba však prihliadať aj na fakt, že Slováci sa v menšom počte aj vzdávali, kdežto Česi mali niekedy hromadne naplánované vzdávanie sa Rusom). | |
|
|
Andy napsal v č. 1330: Z čeho tak usuzuješ? "ja s tebou súhlasím v tom, že Česi boli na bojisku podstatne kvalitnejší ako my Slováci" |
|
|
|
stanley: to je úplne v pohode,veď ja s tebou súhlasím v tom, že Česi boli na bojisku podstatne kvalitnejší ako my Slováci, len hovorím, že slovenská diplomacia si zaslúžila trochu viac ako len pár stránok o Štefánikovi, Daxnerovi a Mamateyovi. | |
|
|
Tak hej, ja som to ešte nemal v ruke a preto som reagoval iba v obecnejšej rovine, možno som mal radšej mlčať. | |
|
|
stanley: ale bojom je venovaná v tejto knihe dosť malá časť. Skôr som myslel na Slovenskú ligu v USA, kde združovala všetky slovenské spolky, kdežto Čechom dlho trvalo než prišli na spoločnú reč či už v USA alebo rozpori medzi Benešom a Durichom, Štefánikom a Durichom apod. | |
|
|
Andy napsal v č. 1326: Jednak je to dnes "česká" choroba, jednak predsa len (aj keď sa napr. u Bachmača) Slováci vedeli na bojiskách légií "vytiahnuť", z porovnaní počtov českých a slovenských legionárov je aspoň časť odpovedi evidentná. "trochu viac aj slovenskému odboju." |
|
|
|
Prednedávom som zakúpil knihu ZBOROV 1917 (Jota Military) od Jiřího Fidlera a som veľmi spokojný. Škoda len, že sa trochu nevenuje v prvých kapitolách trochu viac aj slovenskému odboju. | |
|
|
Tiny napsal v č. 1323: V knize si ty akce můžeš pouze předtavit ,ale na filmu je vidět a proto mě se líbil více film. "Jak se vám líbíla kniha Bratrstvo Neohrožených?" |
|
|
|
já sem to nečet ale zfilmovaný je to dobrý | |
|
|
Jak se vám líbíla kniha Bratrstvo Neohrožených? | |
|
|
Dukáty proměň za propisky s logem iDnes a nákupem knih podpoř vydavatele | |
|
|
DG (1320): To bohužel nejde, jedná se o bonusovou nabídku iDNES (klub.idnes.cz/dukaty.asp). A nezapomínej, jsem jenom chudý student Udělej to jako já, když váhám - kup si obě |
- Home
- > Diskuzní forum
- > Literatura, film...
- > Knihy a časopisy o 2. světové válce a vojenské historii