Mne tiež v tento deň na Křenovej ulici zomrela mama môjho otca. Nikdy som moju moravskú babičku preto nepoznala. Otec, vtedy 13-ročný chlapec, mamu identifikoval len podľa toho, čo z nej zostalo, podľa ruky a kúska zástery... Jeho samého vyhodilo na tretie poschodie a 12-centimetrovú jazvu na hlave nosil ako pamiatku na II. sv. vojnu do smrti. Potom aj so sestrou bol daný do náhradnej výchovy. Napriek tomu do Brna chodím veľmi rada, mám tam príbuzných, syn mi tam študoval, tam si našiel manželku, zostal na Morave a možno na dôchodok sa tam presťahujem aj ja. LEN UŽ NIKDY, NIKDY, NIKDY ŽADNE VOJNY!!!
Re: Bombardování Brna 20 listopadu 1944
Blanka Rybnikárová, 28. 1. 2017 09:55