Sovětské letectvo
|
|
---|---|
protože byla pravděpodobně ruská. | |
|
|
nevíte co by to mohlo být za vrtuly? Myslím že by to mohlo být něco ruského... aragonit222-kduc2.posterous.com/6855213 délka+-47cm a šíře v nejširším místě +- 7cm. |
|
|
|
Veľa toho o P-40 asi nemám, ale niečo by sa možno našlo. Úprava s motorom M-105 by sem patrila? | |
|
|
jj | |
|
|
Navyše skúšky prebiehali v Moskve, takže iné vhodné plochy ani nemuseli byť k dispozícii.. I-26-1 skončil v dvore jedného domu 2 km od letiska (ulica Verchňaja Maslovka 116, ak by bol záujem o prezretie miesta nehody). Dôvodom nehody s najvyššou pravdepodobnosťou nebolo prehriatie motora. | |
|
|
Algernon napsal v č. 361: Literatúra venujúca sa typom z konca vojny znie lichotivejšie "Dočkám se někdy ještě nějakého seriózního zhodnocení sovětské/ruské techniky, ve srovnání s tou západní..?" |
|
|
|
Algernon napsal v č. 361: Nebezpečie vzniká, ale nepichnem sa s lietadlom do krovia pred sebou, keď mám 500 m za sebou letisko a motor stále beží. "Jo, jasně — a co že ti přinese přehřátí motoru? „Jen“ ztrátu výkonu? (Spolu s nebezpečím požáru motoru — a to nejen u motorů ruské provenience..?) :o) " |
|
|
|
Algernon napsal v č. 361: Myslím, že práve u neho prešiel podstatne dlhší čas od stavby prototypu k sériovej výrobe . A o záludnostiach sa vedelo, čo sa o takom MiG-1 nedalo povedať. "To jako v sovětském Rusku (či jak se to tam tehdy jmenovalo)? Podívej se, prosím, na takový německý Messerschmitt Bf 109, ehmmmmm… " |
|
|
|
Algernon napsal v č. 360: V tomto svetle je to fakt dobrý výsledok . Do 22.6.1941 bolo v závodoch č. 115, 292, 301 vyrobených 425 Jak-1, produkcia a kvalita sa postupne zvyšovala."Třeba tady (a to je řeč už o „odladěném“ B-24D, nikoli o prvních sériových verzích, tzn. nezatíženo mnohými změnami ve výrobní dokumentaci): " No na druhej strane musím povedať, že radoví piloti u vojenských útvarov draho zaplatili za chyby konštrukcie a výroby aj na neznalosť nových typov. Čo bolo priamym dôsledkom urýchleného zavedenia do výroby bez dostatočných testov. |
|
|
|
Algernon napsal v č. 357: Prehriatie motora ešte neznamená premenu na klzák "No jo, a pro „bezmotorovej jednomotorák“ právě všude platí to, že sedáš přímo před sebe " |
|
|
|
Algernon napsal v č. 355: U prvých sérií MiG-1, LaGG-3, Jak-1 to celkom pravidlo bolo. Myskím že konkrétne na MiG-1 zahynulo najviac pilotov a nebolo to spôsobené len jeho počtom a záludnosťou ale aj poruchami "Éééé… „Zpravidla“ to nevidím (!!) ani u Jaku-1… Mimochodem, na kolik dalších sovětských strojů tohle (ktorých dôsledkom bývala spravidla |
|
|
|
Algernon napsal v č. 353: Tá rímska I označuje prvý prototyp
"To tedy znamená, že píšeš ještě o prototypu (?), když píšeš o I-26-I? "
Algernon napsal v č. 353: Nemám popis všetkých jeho núdzových pristátí, prvé bolo vynútené priehriatim motora a predpokladám, že aj ďalšie Práve kvôli slabej konštrukcii bolo upustené počas závodných skúšok od figúr vyššej pilotáže. "Tzn. o tom ještě „nezpevněném“? A to přežil celých 15 nouzových přistání — tzn. že původní (!!) konstrukce byla přesto natolik odolná, že byla stroj byl stále schopen uvedení do letuschopného stavu..? " |
|
|
|
Algernon napsal v č. 351: Poznáš nejaký západný stroj, ktorý by bol zavedený do výroby a do výzbroje s vedomím závažných konštrukčných chýb, ktorých dôsledkom bývala spravidla havária? "Myslíš si, pochybuješ… Co nějaký konkrétní (KONKRÉTNÍ!!) příklad, bezproblémového zalétávání, rychlého zavedení do výroby, a také bezproblémového rozběhu výroby, u „stroje západního“..?" |
|
|
|
Algernon napsal v č. 350: Nešlo o prvý sérivý kus ale o prototyp - poznámka o núdzových pristátiach je za I-26-I. Slabá konštrukcia bola najpravdepodobnejšou príčinou jeho zničenia. Núdzové pristátie nemusí byť nevyhnutne prevedené na brucho.. keď v dosahu je pristávacia plocha. Navyše I-26-I počas skúšok nedostal nejako zvlášť "zabrať". "— první kus (?) ze závodu přežil 15 nouzových přistání..? Dost mi to nesedí s „proslulou“ poddimenzovaností draku Jaků?" |
|
|
|
Algernon napsal v č. 347: Myslím si, že na západe nebolo štandardom rozbiehať sériovú výrobu paralelne so začiatkom štátnych skúšok. U I-26 vôbec neboli prevedené testy vysokej pilotáže, piké, vývrtky. Po zarolovaní na dráhu sa muselo počkať, kým vychladne motor. Boli problémy so zaťahovaním podvozkov. Lietadlo malo slabé nosníky krídla ako aj konštrukciu trupu, nezodpovedajúce kolesá... tých nedostatkov bol celý rad. Aj západní konštruktéri riešili zrejme podobné problémy, ale pochybujem, že prototypy sa dostali k štátnym skúškam v takomto stave. Vojskové testy sériových strojov hovorili síce o kladoch, ale na druhej strane takisto aj o konštrukčných nedostatkoch, ktorých nebolo málo. Jakovlev sa zaviazal závažné nedostatky odstrániť do štvrtej série, ale uspokojivé boli až stroje 20. série.
"Oč „to“ (vývoj stroje, zavedení do výroby — tj. její počátek, a také „vyladění“ výroby) bylo delší, či v čem byly nové stroje (a to zejména z počátků výroby) horší, ve srovnání se stroji, řekněme, „západní provenience“..?"
Algernon napsal v č. 348: Presne tak, bohužiaľ v spomínanom prípade boli nedostatky evidentné ešte pred ich začiatkom, navyše sa nepotvrdili výsledky závodných skúšok, ktoré, ako som spomínal, neboli prevedené štandardne.
"Mimochodem, nesloužily ty státní zkoušky i k tomu, aby (také) potvrdily údaje výrobce?"
Algernon napsal v č. 347: Zavedenie do výroby nebolo jednoduché, konštrukčné nedostatky síce boli odstraňované, ale predčasným začatím výroby "surových" lietadiel sa skombinovali s nekvalitnou prácou neskúsených zamestnancov. Vyladenie výroby bol asi problém po odchode kvalifikovaných pracovníkov a kríza vrcholila niekedy v roku 1943. Z počiatku výroby trpeli I-26 rovnakými nedostatkami ako I-26-I. V prípade MiG-1 boli prvé sériové kusy u vojskových skúšok v čase, keď testovací piloti robili prvé okruhy s prototypmi a nemohli podať ani približný obraz o jeho chovaní. "Oč „to“ (vývoj stroje, zavedení do výroby — tj. její počátek, a také „vyladění“ výroby) bylo delší, či v čem byly nové stroje (a to zejména z počátků výroby) horší, ve srovnání se stroji, řekněme, „západní provenience“..?" |
|
|
|
Dzin napsala v č. 344: Ako príklad by som uviedol Jak-1.TTD na nové stíhacie lietadlo boli zadané 1.6.1939 a schválené 23.6.1939. Jak-1 1. série závoda č. 301 (plánovaných 25 kusov, postavených 12; 1. stroj tejto série vzlietol 22.3.1940) bol stavaný na základe dokumentácie k I-26-I (dokončený 27.12.1939, prvý vzlet 13.1.1940,... 15 núndzových pristátí..., zničený pri svojom 43. lete 27.4.1940 - pilot zahynul). Rozhodnutie o výrobe padlo na základe výsledkov závodných testov, ktoré neboli zďaleka ukončené. Ku skúškam v NII VVS bol odovzdaný 26.5.1940 (I-26-II, prvý vzlet 23.3.1940). Z dôvodu nepripravenosti výzbroje, problémov s motorovou skupinou, neukončených závodných skúšok lietadlo nebolo prijaté. Skúšky však nakoniec prebehli po nariadení z 29.5. od 1.6. do 15.6. 1940. Bolo zistených 123 nedostatkov, ktoré bolo nutné odstrániť (MiG-1 a LaGG-1 dopadli podobne). K vojskovým skúškam (11. IAP) bolo 10 I-26 prvej série predaných v priebehu septembra 1940 a z dôvodu rôznych problémov neboli nijak intenzívne a nemohli byť vykonané v plnom rozsahu. Po odovzdaní dokumentácie závodu č. 292 (odovzdávaná bola od 9.6.1940, bola v nej zaznamenaná časť zmien, takže sériové Jaky zodpovedali prototypu I-26-III) bolo do začiatku roku 1941 prevedených vo výkresoch 7460 zmien. Podľa plánu malo byť do konca roku 1940 vyrobených 202 kusov, v skutočnosti stihli 64. "ale jak či v čem byly ty typy „prosazené do výroby“ nedopracované?" |
|
|
|
Prakticky se ovšem jedná o klasické vykonstruované obvinění z té doby v rámci odhalování "vnitřních nepřátel". | |
|
|
Algernon napsal v č. 341: "Zač vlastně byl odsouzen a popraven gen. Filin? Za svůj projev v květnu 1941 v Kremlu, a nebo kvůli nějakému vykonstruovanému, s jeho prací vůbec nesouvisejícímu, obvinění?" Oficiálne bol inštitút obvinený z úmyselného zníženia výkonov MiG-3 pri skúškach doletu. Vyplynulo to z toho, že vznikol veľký rozdiel vzhľadom na závodné skúšky. Rozdiel bol spôsobený tým, že závodné skúšky neboli prevedené celkom štandardným spôsobom. Na spomenutej schôdzi 7.5.1941 sa dostal do konfliktu s Jakovlevom, konkrétne po tom, čo obvinil konštruktérov zo snáh presadiť do sériovej výroby "surové a evidentne nedopracované lietadlá". Potom ocenil Pe-8 ako nádejný a potrebný stroj (Petljakov bol v tom čase vo väzení). Nasledoval spor so Stalinom... Filin bol zatknutý 23.5.1941 avšak zatýkací rozkaz nesie dátum 30.5.1941. |
|
|
|
Algernon napsal v č. 341: Bohužiaľ sú publikácie venované MiG-3 momentálne asi jediným dostupným zdrojom, kde sú trochu podrobnejšie popisované aj iné projekty OKB-155 z obdobia 2. sv. v. "…je otázkou, zda-li publikace zaměřená na MiG-3 je dobrým zdrojem na I-211? " |
|
|
|
Algernon napsal v č. 337: Pri písaní príspevkov 323 a 324 som mal vážne pochybnosti o jeho existencii, pretože v publikácii Истребитель МиГ-3, z ktorej som vtedy predovšetkým vychádzal nebola o tomto projekte žiadna zmienka a doteraz nemám veľa kníh, ktoré by sa konštrukciám OKB-155 z tohto obdobia obsiahlejšie venovali. Ale neskôr som našiel publikácie, kde sa už o ňom písalo detailnejšie, dokonca tam boli priložené fotografie - lietadlo na nich presne zodpovedalo úpravám, ktorými malo podľa popisov prejsť (fotografie som porovnal aj s inými konštrukciami, či nemohlo dôjsť k zámene). Čo sa týka jeho bojového nasadenia, silne o ňom pochybujem. Zase mi pomohli fotgrafie, kde na snímkach 260. SAD nachádza jednoznačne I-210 (navyše bol postavený pravdepodobne len jeden prototyp I-211). "Ach tak, takže skutečně existoval? " |
- Home
- > Diskuzní forum
- > WWII ve vzduchu
- > Sovětské letectvo