Pozrime sa na českého mentora, ako nám oni po roku 1945 pomohli. Vo vojne s Poľskom sme zabrali len územia, ktoré nám boli zhabané po roku 1920 a 1938 a na týchto územiach sme budovali infraštruktúru, takže každý s tamojších Goralov nám je za to vďačný.Povojnová ČSR mala z víťazov najväčšie územné straty - Podkarpatskú Rus, ktorá nikdy nebola súčasťou cárskej ríše. Podarené víťazstvo toho slobodomurárskeho impotenta Beneša. V rámci povojnových hraníc ZSSR trval na tom, že maďarské hranice musia byť ako v 31.12.1937 a obdobne by požadoval juh hraníc povojnového Poľska. Jediné, čo by sme nezískali, keďže by sme boli porazený štát, by boli Rusovce. Židia po vojne nemali také silné postavenie (bez Benešových zbraní z roku 1947 by nevydržal ich vznikajúci štát ani prvý konflikt s Arabmi). Akosi takticky mlčíš o 7 tonách slovenského zlata, o nižších vojnových škodách Slovenska oproti západu ČSR, ako aj o výsledku volieb v roku 1946. Radšej by som po vojne bol v porazenom samostatnom Slovensku, a zo dňa na deň by som budoval budúcnosť podobnej rakúskym susedom, ako by sa moja krajina opäť stala českou kolóniou a Stalinovou guberniou. Keď bol Tiso zavraždený (viď predpojaté zloženie poroty vrátane predsedu súdu) celé Slovensko plakalo a modlilo sa v kostoloch, evanjelický kat mu odmietol vyraziť stolec spod nôh a na Morave boli celé divízie ozbrojencov pripravené vtrhnúť na Slovensko likvidovať "neoľudácke nepokoje".
Re: Cože?
M.Ď. 7. 11. 2012 14:56