Ústavní zákon stanovoval, že „Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky“ a dále, že deportovaní ztrácejí slovenské státní občanství a že jejich majetek propadá ve prospěch Slovenské republiky.
Ze Slovenska bylo do vyhlazovacích táborů deportováno téměř 60 tisíc Židů, za každého z nich slovenská vláda platila Německé říši 500 marek jako tzv. „osidlovací poplatek“.
Antisemitský plakát slovenského Úradu propagandy (zdroj: Wiki Commons)
Slovenský zákonník
Čiastka 22.
Vydaná dňa 23. mája 1942
Ročník 1942.
68. Ústavný zákon
zo dňa. 15. mája 1942
o vysťahovaní Židov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky.
(1) Ustanovenie § 1 neplatí:
a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 staly príslušníkmi niektorého
kresťanského vierovyznania,
b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom (Nežidovkou), uzavretom pred
14. septembrom 1941.
(2) Osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie podľa § 255
nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ďalej lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní.
(3) Vyňatie zpod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb.
(1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.
(2) Majetok osôb uvedených v ods. 1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.
(1) Hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve.
Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im boly podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 16. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne.
(2) O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy.
(1) Na vykonanie ustanovení §§ 1 a 3 najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových
právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vláda nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom.
(2) Nariadenia vydané podľa ods. 1 majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda
vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zakonníku.
Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery
nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci
členovia vlády.
Dr. Tiso v. r.
Dr. Sokol v. r.
Dr. Tuka v. r.
Mach v. r. Sivák v. r.
Dr. Pružinský v. r. aj za ministra Stanu
Dr. Medrický v. r.
Dr. Fritz v. r.
Čatloš v. r.
Čiastka 22.
Vydaná dňa 23. mája 1942
Ročník 1942.
68. Ústavný zákon
zo dňa. 15. mája 1942
o vysťahovaní Židov.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:
§ 1.
Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky.
§ 2.
(1) Ustanovenie § 1 neplatí:
a) na osoby, ktoré sa najneskoršie 14. marca 1939 staly príslušníkmi niektorého
kresťanského vierovyznania,
b) na osoby, ktoré žijú v platnom manželstve s Nežidom (Nežidovkou), uzavretom pred
14. septembrom 1941.
(2) Osoby, ktorým prezident republiky udelil alebo udelí oslobodenie podľa § 255
nariadenia č. 198/1941 Sl. z., ďalej lekári, lekárnici, zverolekári, inžinieri a iné osoby, ak príslušné ministerstvo uzná za potrebné ponechať ich vo verejnom, technickom alebo hospodárskom živote Slovenska, nemajú byť vysťahovaní dokiaľ je v platnosti rozhodnutie o ich oslobodení alebo ponechaní.
(3) Vyňatie zpod vysťahovania (ods. 1 a 2) platí aj na manželku (manžela), na maloleté deti a v prípade ods. 1 písm. a) aj na rodičov vyňatých osôb.
§ 3.
(1) Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.
(2) Majetok osôb uvedených v ods. 1 prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.
§ 4.
(1) Hnuteľný majetok osôb uvedených v § 2 ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve.
Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im boly podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 16. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne.
(2) O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy.
§ 5.
(1) Na vykonanie ustanovení §§ 1 a 3 najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových
právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vláda nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom.
(2) Nariadenia vydané podľa ods. 1 majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda
vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zakonníku.
§ 6.
Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery
nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
§ 7.
Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci
členovia vlády.
Dr. Tiso v. r.
Dr. Sokol v. r.
Dr. Tuka v. r.
Mach v. r. Sivák v. r.
Dr. Pružinský v. r. aj za ministra Stanu
Dr. Medrický v. r.
Dr. Fritz v. r.
Čatloš v. r.
Viz také: Slovenský tzv. Židovský kodex z 9. září 1941